určitosťou vylučuje, že tieto zážitky súvisia s halucináciami spôsobenými nedostatkom kyslíka.
Parnia spolu s inými vedcami skúmal 63 pacientov, ktorí prekonali infarkt, pričom medzi infarktom a vypočutím pacientov neuplynulo viac ako sedem dní. Kým 56 opýtaných si nespomínalo na nič, zvyšných sedem svoje zážitky počas zastavenia činnosti srdca popísalo. Štyri prípady lekári označili ako zážitky blízke smrti (NDE). Pacienti mali pocit, že opustili svoje telo, boli úplne bez bolestí a blížili sa veľmi jasnému svetlu.
"V takomto stave by mozog vlastne nemal byť schopný tak jasných procesov a nemožno predpokladať, že by mohol zážitky ukladať do dlhodobej pamäti," povedal Parnia. Ako dodal, na začiatku výskumu bol sám skeptický, teraz je však presvedčený, že "existuje ešte niečo iné". Fenomén NDE podľa Parniu určite nemožno - na rozdiel od častej praxe - vysvetľovať nedostatočným okysličením mozgu, keďže v žiadnom zo štyroch spomenutých prípadov k tomuto stavu nedošlo.
Iní vedci sú však skeptickí.
Podľa psychoterapeuta Chrisa Freemana z Edinburghu neexistuje žiaden dôkaz toho, že by sa pacienti pamätali skutočne na niečo, čo zažili ako klinicky mŕtvi v stave úplného bezvedomia. "Vieme, že spomienky sú príliš nepresné. Vieme celkom presne popísať, čo sa stalo, ale pri otázke, kedy sa to stalo, sme na tom oveľa horšie. Je dosť možné, že pacienti tieto zážitky mali po tom, čo sa zotavili alebo krátko pred srdečnou zástavou," povedal Freeman.
Autor: Ko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
