spoluhlásku "l", napríklad moderátori, herci, ale aj iní, vyslovujú: pohlad namiesto pohľad, volby - voľby, velmi - veľmi, vela - veľa, chvíla - chvíľa a podobne, tak na východnom Slovensku zasa nevyslovujú (najmä na vidieku) hlásku "ch". Napríklad namiesto chlap povedia hlap, ucho - uho, mucha - muha a podobne.
V tejto súvislosti by som chcel poradiť ako treba postupovať pri upevňovaní správnej hlásky "ch".
Pri artikulácii hlásky "ch" sa medzi zadným chrbtom jazyka a začiatkom mäkkého podnebia vytvára úžina. V tejto oblasti sa tlačia boky jazyka na podnebnú klenbu, špička jazyka sa opiera za dolným rezákmi.
Párovou hláskou k neznelému "ch" je znelé "ch", ktoré vzniká iba v istých pozíciách ako výsledok znelostnej asimilácie, napríklad mach rastie.
Na základe vlastných mnohoročných poznatkov zdôrazňujem, že nesprávnu výslovnosť hlások "ľ, ch" neovládajú ani žiaci základných a stredných škôl. Žiaľ, ani učitelia. Rodičom, ale i učiteľom by malo záležať na tom, aby naše deti - žiaci správne vyslovovali spomínané spoluhlásky.
Aký je metodický postup správnej výslovnosti "ch"? Dieťa necháme hlasno vydýchnuť. Výdych si kontroluje na chrbte ruky. Hlasné dýchanie spájame so samohláskami á-ch, é-ch, ó-ch, ú-ch...chá, chí, chó, chú, ché.
Slová na cvičenie fonematického sluchu: chladný - hladný, chodí - hodí, chorý - horí, dúcha - dúha. Ďalej dych - dym, mach - mak, ucho - ujo atď.
Zvuky: Vzdycháme - ach, och, uch, ech. Smejeme sa - chacha, chocho, chuchu, cheche, chichi.
Slová: - chata, chyba, chová, chutí, chudý, chodí, chodník;
- pichá, ucho, mucha, ticho, Michal, búcha;
- ach, mach, chichot, chochol.
Vety: Michal chytil muchu. Mucha sa chytila na mucholapku. Chlapci sa chichocú.
Riekanka: Chystal sa pes na muchu
chňapol blchu v kožuchu,
už má blchu v bruchu
a na uchu muchu.
Precvičovanie výslovnosti: Deti materských škôl tvoria slová na hlásku "ch" a žiaci 1. - 2. ročníka vyhľadávajú slová na spomínanú hlásku v učebniciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
