neúspešných, expredseda ODS všetky vyhral, ale s nedostatočným počtom hlasov).
Kto sleduje českú politiku, vie, čo to je za výkon. Získať nadpolovičnú väčšinu v nepriateľsky zafarbených dvoch komorách českého parlamentu je absolútny zásah, svedčiaci o unikátnom politickom talente. Václav Klaus potvrdil, že je naprosto výnimočný zjav, vysoko prečnievajúci bežný nadpriemer nielen českej, ale vôbec stredoeuróspkej postkomunistickej politiky.
Keď Klaus pred štyrmi mesiacmi oznámil, že sa už nebude uchádzať o post predsedu ODS, na ktorom sedel 11 a pol roka, lebo chce ísť do voľby prezidenta, nebolo analytika či komentátora, ktorý by to vnímal inak ako ústupový manéver. V ODS dozrel čas na zmenu a Klaus vycúval z hry s prezidentskou zámienkou, keďže "ješitnosť", ktorá mu je vlastná, mu nedovolila verejne uznať, že je pre ODS už väčšmi záťažou ako prínosom. Letmý pohľad do dobovej jesennej tlače potvrdí, že reálne šance na zvolenie mu nedával nik, vrátane spolustraníkov. Z 280 voliteľov v oboch komorách (200 v Poslaneckej snemovni, 81 v Senáte), ktorí včera rozhodovali, je stranícky príslušných k ODS necelých 90. Musel teda získať v prostredí strán, pre ktoré bol stelesnením diabla, viac ako 50 hlasov.
Akési šance naznačila až prvá voľba, v ktorej porazil kandidáta vládnej ČSSD Bureša i predsedu Senátu Pitharta. Vyhliadky zvýraznila druhá, kde sa v treťom kole (porazení Zeman a Moserová) méte 141 hlasov už nebezpečne priblížil - 129. Až od tejto chvíle sa Klaus začal vnímať ako "vážny kandidát". Napriek stúpajúcemu ratingu však je včerajšok senzáciou, o čom vypovedajú aj kurzy stávkových kancelárií: Najnižší bol na to, že opäť nebude zvolený nik, o čosi vyšší na Jana Sokola, spoločného kandidáta celej vládnej koalície, ďaleko najviac ste ale mohli vyhrať stávkou na Klausa...
Išlo pritom o čisto politickú voľbu v prostredí, ktoré Klaus roky sám polarizoval a nebolo mu vôbec naklonené. Vládne strany, ktoré nepresadili svojich "koňov" v prvej a druhej voľbe, doslova "vyrobili" Jana Sokola nie preto, že by bol nejako zvlášť vhodný kandidát, ale preto, že bol jediný, na kom sa dokázali aspoň korporatívne zhodnúť. Tým koalícia ČSSD-KDU-US dehonestovala celý akt voľby, keďže vo finiši už ani nezastierala, že jej ide len o to, aby nevyhral Klaus.
Zvonku to pred voľbou vyzeralo tak, že z tábora koalície Sokol stratí maximálne 10 hlasov. Klaus ich však dokázal vyžmýkať viac - z prvých analýz českých komentátorov vyplýva, že niečo medzi 20 a 30. Zvyšok dodali komunisti - tiež čosi medzi 20 a 30 (zo 45 možných). Druhá polovica KSČM vhodila neplatné lístky. Tým sa prvýkrát za 13 rokov zachovali komunisti zodpovedne a štátnicky; keby totiž nebol zvolený nikto, Česká republika by zostala bez prezidenta až do jesene. Do štvrtého pokusu by už totiž vládna koalícia nešla a priama voľba občanmi by sa do začiatku leta už legislatívne nestihla. Treba si uvedomiť, že za istých okolností by ČR hrozila ťažká ústavná kríza: Keby sa rozpadla koalícia, nemá kto vypísať predčasné voľby, keďže česká ústava túto kompetenciu neprenáša na predsedu PS a vlády, ktorí inak vykonávajú skoro všetky ostatné právomoci prezidenta...
Nominácia Sokola, ktorý je profesorom teológie a v ideologickom zmysle teda tiež vyhranená postava, bola veľkým omylom najmä premiéra Špidlu ešte aj vtedy, keď sa ukazoval ako koalične kompromisný. Vnútri ČSSD totiž zúri mocenský boj a musel počítať, že časť priaznivcov expredsedu Zemana ho podrazí aj zákernejším spôsobom ako tí, ktorí z mosta doprosta odmietli za Sokola hlasovať. A to tak, že navonok deklarujú podporu, a v tajnom hlasovaní to hodia Klausovi. A preto, ak koalícia chcela silou-mocou odstaviť Klausa, mala nájsť niekoho, kto má nejakú šancu aj u komunistov. Sokol to nemohol byť ani náhodou... Mimochodom, ide o nešťastný typ, ktorý sa na prvú ústavnú funkciu vôbec nehodí.
Klaus určite áno. Hoci druhá polovica jeho politickej kariéry je vyložene nesympatická. Po páde svojej druhej vlády opustil de facto všetky zásady a vsadil na mocenský "pragmatizmus" vo veľmi zlom význame slova. A čiastočne aj populizmus a český nacionalizmus. Azda na jednu výnimku (odsúdenie zásahu NATO v Kosove) však neprekročil únosné rámce a pozitív sa dá prečítať v jeho krvnom obraze ďaleko viac. Po odchode Havla ide nesporne o bezkonkurenčne najvýraznejšiu postavu českej politiky. Všetci jeho súperi zo súboja o prezidentský stolec vyzerajú pri ňom ako hráči z "Mars superligy" popri Rivaldovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
