spočívajú príčiny zanedbávania detí predovšetkým v nedostatočnom zdravotnom vedomí rizikových rodín. Riešení sa podľa nej ponúka hneď niekoľko - od výchovy zdravotnej starostlivosti už v materských a základných školách, cez prácu s mladistvými matkami, až po skvalitnenie dohľadu nad rizikovými rodinami kompetentnými inštitúciami.
"Práve v tom by som videla veľký význam rómskych asistentiek pediatrov, ktoré by tiež mohli úzko spolupracovať s detskou nemocnicou. Okrem toho by mohli starostlivosť o zanedbávané deti prebrať napríklad agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, čím by sa predišlo vážnejším zdravotným následkom u týchto detí," hovorí V. Krausová, podľa ktorej musia pracovníci nemocnice neraz rómskym mamičkám vysvetľovať nielen to, kedy majú deťom podať lieky, ale aj to, ako ich správne kŕmiť, umývať či prebaľovať.
Za úvahu však stojí aj dôslednejšie uplatňovanie reštrikčných opatrení v prípade preukázaného zanedbávania či týrania. Avšak na Slovensku chýba už len definovanie rizikovej rodiny z pohľadu syndrómu CAN - syndróm týraného, zneužívaného či zanedbávaného dieťaťa (z anglického Child Abuse and Neglect). A o tom, že počty takýchto detí stúpajú, svedčia štatistiky. Z analýzy pacientov hospitalizovaných v Detskej nemocnici počas rokov 1991 až 2001 vyplýva, že stúpa počet zanedbávaných detí, predovšetkým predškolského veku. Po zrušení nemocnice v Moldave nad Bodvou pribúdajú takíto pacienti najmä z okresu Košice-okolie.
Každý takýto prípad je podľa sociálnej sestry Detskej nemocnice Slávky Bačovej hlásený odborom sociálnych vecí a sociálno-právnej ochrany príslušných okresných úradov. Rodina dostane najprv napomenutie, pričom je stanovený nad ňou dohľad. Keď ale nedochádza k náprave, dieťa napokon končí v domove sociálnych služieb alebo detskom domove.
Paradoxné je, že rodičia si obvykle nepriznajú svoju vinu na zdravotnom stave dieťaťa. Pritom niektorí pacienti prichádzajú do nemocnice v nesmierne zúboženom stave - špinaví, podvyživení, s rozsiahlymi kožnými prejavmi, neraz so stopami po fyzickom násilí. Pracovníci nemocnice takéto stavy dokumentujú i fotograficky.
"Iba málo rodičov si prizná svoju chybu, mnohí o dieťa vôbec nejavia záujem. Je to na škodu veci. My máme snahu vysvetliť im čo zanedbali, dokonca ich učíme také elementárne veci, ako dieťa umyť, nakŕmiť či správne prebaliť," poznamenáva Slávka Bačová.
Je to ale zväčša donquijotské úsilie, veď rodičom, ktorí dieťa zanedbaním ohrozia na živote, nechýbajú obvykle iba znalosti, ale aj záujem. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí sa po svojho potomka do nemocnice vôbec neunúvajú. Vtedy prichádzajú na rad telegramy či spolupráca s pracovníkmi obecných úradov alebo políciou. Pritom pre Rómov sú podľa ich tvrdení deti na prvom mieste. Ako teda preťať gordický uzol?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
