zhoršenie ekonomickej situácie predovšetkým rómskych rodín. Chýba však aj osveta v zdravotníckej oblasti u problémových komunít a pediatri už len s nostalgiou spomínajú na terénne zdravotné sestry, ktoré v minulosti vychytali množstvo problémov hneď pri ich zrode.
"Problémové matky boli tak v minulosti, ako aj teraz, a nielen medzi Rómami. Rozhodne nemožno strkať rómske mamičky všetky do jedného vreca, väčšina z nich sa o svoje deti riadne stará. Ale zatiaľ čo niektoré spolupracujú veľmi dobre, iné sa o svoje choré dieťa nezaujímajú ani počas jeho pobytu v nemocnici, a žiaľ nestarajú sa oň poriadne ani po prepustení. Preto sa k nám deti neraz dostávajú opakovane, pričom ich zdravotný stav sa zhoršuje," vysvetľuje lekárka, podľa ktorej však nezáleží ani tak na sociálnej situácii, veku či skúsenostiach mamičky, ako skôr na vplyve prostredia, z ktorého pochádza.
"Situácia v niektorých rómskych komunitách je alarmujúca. Sú osady, kde je jednoducho spoločenské uvedomenie, spôsob života a hygiena na oveľa nižšej úrovni, ako inde. Nám sa z tohto pohľadu javia byť ako najproblémovejšie osady vo Veľkej Ide, Jasove, Moldave nad Bodvou, v časti Keceroviec, a tiež rómske komunity v Košickej Novej Vsi a Herľanoch," hovorí MUDr. Kiraľvargová.
Pod neutešenú realitu sa podpísala podľa nej aj skutočnosť, že so vznikom súkromnej praxe zanikol inštitút terénnych zdravotných sestier.
"V minulosti mal obvodný lekár jednu sestričku na ambulancii, zatiaľ čo ďalšia sa pohybovala v teréne. Navštevovala problémové komunity, čím sa podarilo včas podchytiť najproblémovejšie rodiny a predchádzať tak vypuklejším problémom. Avšak s odštátnením primárnej sféry terénne sestry zanikli, pretože súkromní lekári ich nemajú z čoho financovať, zdravotné poisťovne na to jednoducho nevyčleňujú finančné prostriedky. Prevencia preto chýba a do ambulancií prichádzajú rodičia s deťmi neraz až v život ohrozujúcom stave," poznamenáva lekárka.
Chýba podľa jej slov aj zdravotnícka osveta v problémových komunitách. Kedysi ju mal na starosti odbor zdravotníckej osvety pri krajskom ústave národného zdravia, prevencii sa venoval i Červený kríž. Dnes ju nik nerobí a výsledkom je skutočnosť, že mnohé mamičky v osadách nevedia, že majú dieťaťu s horúčkou podať acylpirín alebo uvariť teplý čaj.
"Je to neuveriteľné, ale veľa rómskych detí naozaj nevie, čo je to čaj. Keď ho dostanú u nás na oddelení, odmietajú ho. Mnohým rómskym ženám chýba záujem, ale iné by ho aj mali, iba nevedia čo a ako. Práve tu je obrovský priestor na výchovno-vzdelávacie pôsobenie, ktorého sa nemá kto ujať. Myslím, že práve v tejto oblasti by našli uplatnenie rómske asistentky alebo iné sociálne pracovníčky. Ich výchovné pôsobenie priamo v osadách by mohlo byť riešením tohto problému. S výchovou je rozhodne potrebné začať priamo v rómskych osadách. No ak by sme s tým hneď teraz začali u tínedžeriek, efekt by sa dostavil najskôr za desať rokov. Šlo by o mimoriadne náročnú prácu, ktorá by stála veľa úsilia. Samozrejme, nikto by to asi nerobil za pár korún," zdôrazňuje MUDr. Kiraľvargová.
No nielen peniaze sú kameňom úrazu. Štát, ktorý na podobné aktivity v minulosti vôbec nemyslel, ich v posledných mesiacoch iba začína rozbiehať, zatiaľ čo tretí sektor investuje prostriedky radšej do zvyšovania povedomia Rómov a ich záujmu o veci verejné, než asistentiek pôsobiacich v problémových komunitách.
Naši západní susedia sú podľa Oľgy Kiraľvargovej v tomto poriadny kus pred nami. Ak má v Česku obvodný pediater podozrenie, že v rodine čosi neklape (či už zaostáva výživa alebo rodičia s dieťaťom nechodia pravidelne na preventívne prehliadky či očkovania) automaticky kontaktuje sociálny odbor a o rodinu sa začínajú zaujímať nielen sociálni pracovníci, ale aj neziskové organizácie. Tie sa jej venujú v prípade potreby denne aj celé mesiace. Samozrejme, ak sa situácia nemení k lepšiemu, dieťa sa rodičom napokon odoberie a končí v detskom domove. Včas podchytené prípady však majú omnoho väčšiu šancu na nápravu.
Naproti tomu u nás hasíme až to, čo horí. Problém je už len v tom, že obvodní pediatri, tak ako slovenskí lekári vo všeobecnosti, nie sú nijako stimulovaní vykonávať preventívnu činnosť. Keby sa však u nás viacej dbalo na prevenciu, nemuseli by zanedbávané deti končiť v nemocniciach so závažnými zdravotnými následkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
