SR stala treťou najkrajšou Slovenkou. Po prijatí prvých gratulácií od rodičov a známych sa potom celá šťastná venovala už iba nám. Nečudo, veď denník Korzár patrí medzi jej najobľúbenejšie noviny! Tu je jej monológ.
"Mám 26 rokov, toto bola moja posledná šanca dokázať niečo na Miss a vyšlo to!!! Počas dvoch mesiacov príprav som bola veľmi nervózna. Na sebavedomí mi pridali aj novinové články u vás, nepredpokladala som, že budem po ich uverejnení až taká populárna. Mobil mám vybitý, no už predtým som dostávala obrovské množstvo SMS, ich počet však veľmi vzrástol po tom, čo som sa vo štvrtok objavila vo vašom denníku. Aj ja som volala mnohým priateľom a známym, aby som počula ich hlas a dodalo mi to ďalšie sebadôveru. No najviac ma šokovalo, že ten finálový večer prešiel tak neuveriteľne rýchlo. Šesť rokov môjho štúdia na Lekárskej fakulte ubiehalo veľmi pomaly, a toto tak rýchlo. Keby mi niekto povedal, že ja, ktorá celé roky sedím len nad knihami, prežijem taký nádherný sobotňajší večer, tak by som ho zrejme poslala k istému odbornému lekárovi s tým, že je blázon... Už len to, že ma vybrali, bolo veľkým prekvapením, no teraz to 3. miesto je maximálne super pocit. Teraz, keď sa na to spätne pozerám, musím povedať, že ak by som vtedy vedela, že ma vyberú do finálovej dvanástky, tak na casting by som asi ani nemala odvahu prísť. Keď som tam už prišla, nedalo sa z toho vyvliecť a vhupla som rovno do toho. Dekanát mi vyšiel v ústrety a na 2 mesiace mi umožnili prerušiť postgraduálne štúdium. Ako možno viete, robím si postgraduál ako zubná lekárka a zároveň aj pracujem v zubnej ambulancii. Viacerým ľuďom sa pozdával môj úsmev. No neviem, či bol 'až' okúzľujúci, no som rada, že som aj prostredníctvom neho očarila porotcov. Už celé roky na tom úsmeve pracujem, tak sa to muselo niekde prejaviť (smiech). Tri roky som nosila strojček. To nie je len tak zadarmo. Ak chcete mať taký dobrý chrup, musíte prísť ku mne a ja každému osobne poradím, čo s tým treba robiť... Ale vážne, najviac ma dokáže potešiť, keď za mnou príde malé dieťatko a povie mi, teta, ja chcem mať také zuby ako vy. Aj rodičia sú neuveriteľne šťastní. Prihlásila som sa hlavne kvôli nim. A keď oni sú šťastní, ja som ešte o to viac spokojnejšia. Zrejme si diváci všimli, že som tancovala takú atypickú čaču. Stavali sme to pre ľudí, aby to bolo okorenené... Predtým som síce štyri roky tancovala spoločenský tanec, no z jej nácviku som bola hotová. Drela som na ňu ako pes... Aj ja som sa pomýlila vo finále, no verím, že si to až tak veľa ľudí nevšimlo. Potešilo ma však, že to pre mnohých bola najlepšia voľná disciplína. Ešte neviem, kedy dorazím do Košíc, no keď budem doma, zavriem sa a začnem vrieskať od šťastia... A potom urobím oslavu pre všetky moje dobré kamarátky a kamarátov."
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
