domáce spory, ktoré vnútornosti spolku stále väčšmi napínajú. Až mrazí v chrbte, ale musíme sa opakovať - pod kauzami, ktoré sa rozohrali, sa už mierne rozochvieva politický systém štátu.
Monotematická schôdza o korupcii, ktorú rozpútal Fico, nebola až taká plonková, ako sa myslelo. Dzurinda nemá celkom pravdu s tvrdením, že predseda Smeru sa zmohol iba na prehľad tlače za posledné roky. Nikoho z ničoho samozrejme neusvedčil, otvoril ale dva príbehy, ktoré publicitu zatiaľ nedostali. Vďaka - bez irónie.
Guvernér Národnej banky nech odpustí, ale: Štyri vyhraté tendre na sídla krajských filiálok NBS, ktoré sa podarili firme, kde sedí v predstavenstve jeho zákonitá manželka, jednoducho zaváňajú minimálne klientelizmom. Marián Jusko môže rozprávať o tom, že Sibecom (či ako sa volá) dala najlepšie ponuky. A môže svoju pravdu dokladovať to papiermi, koľko chce. V normálnej civilizovanej spoločnosti platí, že firma s takouto príbuzenskou väzbou sa o zákazky tohto typu Z PRINCÍPU neuchádza. Z princípu - aj keby všetko prebehlo najkorektnejšie, vyzerá to hrozne. Kto im uverí, že nič?
Isteže, právne je vec kóšer - zákon o verejnom obstarávaní firmy s manželkami (a pod.) nijako neobmedzuje. Takže minimálne máme námet na rýchlu novelizáciu. Takú zhodu okolností predsa nezožerie ani inteligentnejší kôň, že pri rovnakých podmienkach pre všetkých by sa nenašla na Slovensku ešte jedna firma, ktorej by sa podaril prienik do týchto kšeftov.
Vôbec nie mimochodom: NBS rozdáva zákazky na krajské expozitúry v situácii, keď podľa vlastnej stratégie menovej politiky by Slovensko malo vstúpiť do Európskej menovej únie (EMÚ) čo najskôr, v rokoch 2006-08. Prijatie jednotnej meny euro pritom znamená, že filiálkou s niekoľkými zamestnancami sa stane samotné centrum v Blave - ako to vidíme u dnešných členov EMÚ. Európska centrálna banka je totiž vo Frankfurte. Pochybnosť je absolútna: Na čo bude pri tomto menovom výhľade napr. filiálka v Žiline???
Druhý zaujímavejší Ficov príbeh je o deblokácii, ktorá sa mala udiať tesne pred voľbami; na účet v NBS prišlo údajne o 90 miliónov Sk menej peňazí, než prísť malo. Odpoveď na Ficovu otázku, kde sú, však možno nájdeme na webovej stránke Úradu vlády, kam všetkých záujemcov o vysvetlenie jednotlivých obvinení Ivan Mikloš odkázal. Dúfajme, že tam bude... Faktom je, že v roku 2002 hotovostné deblokácie z Ruska výrazne akcelerovali. To sa však dá vysvetliť zlepšením politickej klímy, urovnaním sporu o raketový komplet S-300 (objednal ho ešte Mečiar a dzurindovci nechceli Rusom zaplatiť, že ho už nepotrebujeme) a najmä suchotami rozpočtu v kombinácii s potrebou predvolebného rozhadzovania...
Mimo týchto dvoch noviniek Fico naozaj iba omieľal staré kauzy. Aby bolo jasné - nikto sa neodváži tvrdiť, že napr. "palackovanie" okolo tretieho mobilného operátora či tendra na Slovenské telekomunikácie bolo bez poškvrny. Naopak - s vysokou pravdepodobnosťou ide o svinstvá. Nič nového, z čoho by sa dal uvariť čo len náznak obžaloby, ale nevytiahol. Podobne staré podozrenia okolo predaja akcií VSŽ či SPP - Fico sám ich už prepieral desiatky ráz. Problém je, že to všetko vystreľoval jedným dychom - tá prvá kauza pritom ozaj smrdí na sto honov, na druhej ale nevidieť vôbec nič neštandardného.
Dalo sa spoľahlivo predvídať, že ak Mikloš nežaloval Fica už vo štvrtok, tak len preto, aby si vychutnal väčšiu mediálnu príležitosť. Má pravdu - líder opozície je významný verejný činiteľ, ktorý musí mať pod kontrolou, čo hovorí. A Fico zjavne nemá - vyzývať Spojené štáty americké (!!), aby "poskytli konkrétne informácie o korupcii na najvyšších miestach slovenského politického systému", je totálne vypadnutie z roly. Pritom nedržív ruke nič, iba veľmi nepriame dohady o jednom rozhovore, ktorý kedysi Ronald Weiser s niekým viedol.
Fico včera úspešne odpútaval pozornosť, vec je však od toho vážnejšia. Požiadavkou KDH na odvolanie šéfa SIS sa v koalícii už definitívne rozpútal mocenský boj, ktorý naozaj môže siahať na základy politického systému. Témy Ficove a tie, ktoré hýbu týmito koaličnými salvami, totiž nie sú od seba až také vzdialené. Navonok to vyzerá ako pomerne triviálne spravodajské hry, na druhý pohľad ale prestáva byť viditeľné, kde je zlo, kde menšie zlo a kde - aké ťažké vysloviť - dobro. Alebo pravda, či väčší kus pravdy - ak ešte vôbec existuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
