svojom fíčri tlačová agentúra Reuters.
Takmer každý Rus v dôchodkovom veku si pamätá, kde bol, keď 5. marca 1953 prenikla na verejnosť správa, že "oceľový muž" Sovietskeho zväzu vydýchol naposledy. Stalinova smrť ukončila takmer 30 rokov brutálnej vlády, ktorá nemala v 20. storočí v európskej histórii obdoby. Jeho moc sprevádzali masové čistky, svojvoľné zatýkania občanov tajnou políciou, popravy a deportácie. "Pre nás to znamenalo, že môj otec sa smel vrátiť domov," spomína 64-ročná Oľga Trifonovová na svojho otca Romana Chirošičenka, ktorého po ôsmich rokoch v pracovnom tábore prepustili na slobodu.
Neskoršie úsilia o destalinizáciu iba čiastočne odstránili mýtus fúzatého Gruzínca, ktorý sa tešil takmer božskému statusu vďaka kultu osobnosti. Ten bol dielom jeho prisluhovačov. Dokonca aj dnes mnoho Rusov zo staršej generácie, hoci vysunutí na okraj nového kapitalistického Ruska a s ružovými spomienkami na dobre zorganizované, aj keď pochmúrne detstvo, reaguje rozpoltene, keď sa spomenie diktátorovo meno. Argumentujú, že Stalinova úloha pri dovedení sovietskych síl k víťazstvu nad nacizmom a premenou Ruska na priemyselnú svetovú veľmoc, prevážila nad terorom, ktorý páchal na sovietskej populácii. "Bol najväčším štátnikom nielen 20. storočia, ale v celej ruskej histórii," tvrdí líder komunistickej strany Gennadij Ziuganov.
Dráma v Čečensku a ďalšie nevyriešené konflikty po celom bývalom ZSSR však neustále odhaľujú jeho dedičstvo. Ruskí plánovači sú s ním konfrontovaní denne pri pokusoch reštrukturalizovať priemyselné monštrum, ktoré zanechala éra päťročných plánov a dobre zvládnutých produkčných štatistík. Stalinova nútená kolektivizácia vytrhla roľnícke srdce z hrude Ruska. Je malým zázrakom, že sa reformátorom prezidenta Vladimira Putina podarilo nájsť zvyšky vidieckej tradície, na ktorú mohli naviazať v rámci úsilia o obnovenie súkromného vlastníctvo pôdy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
