oceánu, na severe a východe hraničí so Španielskom. Pôvodné iberské a lusitanské obyvateľstvo sa storočiami miešalo s Féničanmi, Rimanmi a Arabmi. Portugalsko je dnes krajinou s desiatimi miliónmi obyvateľov. Jeho hlavným mestom je Lisabon, ktoré nazývajú bielym mestom. História tohto krásneho mesta je veľmi bohatá. Bolo významným oporným bodom námornej obchodnej plavby. Starí Féničania nazývali tunajšiu obchodnú osadu Alis Ubbo - ľúbezná zátoka. Po nich prišli Gréci a Rimania. Julius Caesar mesto pomenoval na počesť rodu Augustus na Felicitas Julia. Rimania ovládli mesto na tri storočia, pokým ich odtiaľ nevytlačili germánske kmene. V roku 715 sa mesta zmocnili. Arabi a v roku 1147 prvý portugalský kráľ Alfonz I. - dobyvateľ. O sto rokov neskoršie sa Lisabon stal hlavným mestom krajiny.
Začiatok jeho zlatej éry nastal koncom 15. storočia, keď sa Portugalsko zásluhou zámorských objaviteľských výprav stalo najväčšou európskou koloniálnou ríšou a Lisabon najbohatším mestom Európy. V roku 1755 na Deň všetkých svätých však nezostal kameň na kameni. Lisabon postihlo najstrašnejšie zemetrasenie v ktorého troskách zahynulo takmer 40 tisíc obyvateľov. Spasiteľom mesta sa stal markíz de Pombal, jeden z najschopnejších štátnikov, aké Portugalsko malo. Podarilo sa mu okamžite začať obnovu mesta. Trvalým pamätníkom jeho úsilia zostala do dnešných čias štvrť Cida de Baixa, s pravouhlo usporiadanou sieťou ulíc. Veľké škody utrpel Lisabon tiež pri páde napoleonských vojsk a zrušením cirkevných rádov v roku 1834, keď 65 kláštorov zmenilo svojho pána.
Ale poďme sa poprechádzať po tomto majestátnom meste. Skvostom centra je nádherné námestie Rosio. Je srdcom Lisabonu. Kedysi tam upaľovali kacírov a poriadali sa býčie zápasy. Uprostred námestia stoja dve fontány a socha kráľa Pedra IV. Najpríťažlivejšou je štvrť Baixa, na vzniku ktorej má zásluhu spomínaný markíz de Pombal. Dnes je táto štvrť centrom bánk a obchodov. Na centrálnej Augustovej triede sa zachoval dom z čias markíza. Pešia Augustova trieda sa končí víťazným oblúkom Arco Monumental, ktorým prejdeme na štvoruholníkové námestie Praca do comercio. Uprostred tohto barokového námestia stojí majestátny pomník reformného kráľa Jozefa I. Východne od Baixy sa na svahu kopca nachádza najstaršia mestská štvrť - Alfama. Keďže ju postavili na skale, prežila hrôzostrašné zemetrasenie. Dnes je to chudobná štvrť podobná Bronxu. Po zemetrasení odtiaľ odišli boháči, ktorí tam žili a postavili si paláce inde.
Lisabon sa môže pochváliť i triedou Avenida da Liberdade, ktorá sa môže porovnať s parížskou Champs Elysées. Je to poldruha km dlhá a 100 metrov široká trieda, od námestia Rosio oddelená iba stanicou. Začali ju stavať v roku 1879 a mala byť prvým krokom k veľkoryso poňatému rozšíreniu mesta.
Dominantou mesta zostal jediný kostol, ktorý zemetrasenie ušetrilo - Sao Rocue. Dodnes ho nerekonštruovali, aby pripomínal hroznú katastrofu. V meste sa nachádza veľké množstvo múzeí. Veľmi zaujímavá je štvrť Belem, do ktorej sa možno dostať po nábrežnej komunikácii. Tam sa oplatí navštíviť kláštor Mosteiro dos Jerónimos. Je to najzaujímavejšia lisabonská pamiatka. Aj tento kláštor prežil zemetrasenie. Na mieste dnešného kláštora stála voľakedy mariánska kaplnka, v ktorej Vasco de Gama prežil poslednú noc pred cestou do Indie, 8. júla 1497. Po úspešnom návrate v septembri 1499 ho v nej prijal so všetkými poctami kráľ Manuel I. Tento chrám sa stal mauzóleom významných portugalských osobností. Posledný odpočinok tam našlo 5 kráľov, 7 kráľovien a 19 infantov. V sarkofágu odpočíva aj slávny moreplavec Vasco de Gama. Západne od kláštora upúta pozornosť mramorový kolos nového belemského paláca kultúry a na druhej strane parku na brehu rieky pamätník moreplavcov a objaviteľov, postavený v tvare karavely v dobe Salazarovej diktatúry. Na konci ulice Rua de Belem je ružový palác - rezidencia prezidenta republiky.
Spomenúť treba tiež najznámejší lisabonský symbol Torre de Belem, ležiaci na brehu rieky. Túto pevnosť postavili na ostrove aby chránila vstup do prístavu. V minulých storočiach pevnosť slúžila ako väzenie. K ďalším pozoruhodnostiam patrí červený most, ktorý postavili za diktátora Salazara, ako aj majestátna 23 metrov vysoká socha Ježiša Krista. Je to napodobenina známej sochy z brazílskeho mesta Rio de Janeiro.
K novodobým dominantám portugalskej metropoly však patrí rozsiahle výstavisko, ktoré sme nemohli pri prehliadke mesta vynechať. Bolo postavené pre medzinárodnú výstavu Expo '98. Je to kolos moderných budov, ktorý obdivujú turisti z celého sveta. Zaujímavosťou výstaviska je lanovka, z ktorej si turisti môžu prehliadnuť celý areál. Nie menej zaujímaví sú aj samotní Portugalci, o ktorých vlastne takmer nič nevieme, rovnako ako nepoznáme ani túto krajinu z osobného pobytu, iba z literatúry. Obyvatelia Lisabonu sú milí, pokojní, takmer nič ich nesmie rozrušiť a nikam sa neponáhľajú.
Autor: František Mrva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
