predpisovo kamennou tvárou očakával, že na podnos mu návštevník položí vizitku, aby ju mohol odniesť svojmu zamestnávateľovi. Ten po preštudovaní navštívenky prikázal sluhovi pozvať vizitu ďalej. Ale tiež poslať po Jamesovi mrazivú odpoveď: ľutujem, panstvo dnes neprijíma.
Angličania však vizitkové obyčaje prevzali od staršej civilizácie. V Ázii, najmä v Číne, používali vizitky napísané obyčajne na červenom papieri tušom už v 6. storočí pred našim letopočtom. Kvôli tejto dávnej tradícii pri kontaktoch s ľuďmi z ázijských štátov treba dávať na rituály odovzdávania vizitiek veľký pozor. Pred cestami do týchto exotických štátov je vhodné poradiť sa so znalcami miestnych pomerov napr. na ambasádach. Lebo keby ste trebárs jemne položili svoju navštívenku ázijskému partnerovi iba na stôl, bol by to prejav veľkej nevychovanosti. Treba mu ju dať do rúk a pritom zreteľne vysloviť i svoje meno a priezvisko. Okrem toho, že dodržíme úzus, adresát našej vizitky si, pre neho cudzokrajne znejúce meno zapamätá a predídeme nepríjemným skomoleninám.
U nás síce nie sme vo "vizitkológii" až takí nároční ako v Ázii, je však vhodné, zapamätať si aspoň najzákladnejšie pravidlá. Ponajprv, je prinajmenej neokrôchanosťou vopchať si tento druh spoločenskej tlače bez všimnutia do vrecka. Ak sa nám niekto predstavuje a dáva pritom vizitku, patrí sa aspoň letmo si ju prečítať. A, samozrejme, revanšovať sa svojou navštívenkou.
Spoločenské lexikóny definujú niekoľko druhov navštíveniek: používajú sa vizitky osobné a súkromné, ktoré obsahujú obyčajne iba titul, meno, priezvisko, s uvedením domácej adresy a telefónu.
Fajnovejšie spoločenské vrstvy používajú v súkromnej sfére aj manželské vizitky s údajmi oboch partnerov.
Prípustné sú i kombinované súkromno-služobné vizitky a medzi najpoužívanejšie patria v súčasnosti aj u nás služobné, obchodné či firemné vizitky. Tie posledné obsahujú, samozrejme, už aj informácie o našom postavení na pracovisku a náležité údaje o adrese, telefonickom, faxovom či e-mailovom kontakte. V služobných stykoch s vyššie postavenými persónami odovzdávame vizitku obyčajne sekretárkam aby ich šéfovia vedeli, s kým majú tú česť. Treba si uvedomiť, že vizitka je základným komunikačným prostriedkom, ktorý dotvára náš imidž. Preto je dôležitá už fáza navrhovania a výberu vizitiek. Nie je veľmi kultivované používať "vizitky", napísané doma na obyčajnom papieri na písacom stroji... V súčasnosti je vizitkový servis aj u nás na vysokej úrovni a všade nám dajú na výber z bohatých vzorkovníc. Platí, že vizitka má byť vytlačená zásadne na kvalitnom papieri a tiež, že menej je niekedy viac - sú ľudia, ktorí v snahe prezentovať sa čo najokázalejšie, prekročia mieru dobrého navštívenkového vkusu. Aj keď vizitky používame najmä pri osobných prezentačných kontaktoch, tento druh spoločenskej tlače má aj svoju menej známu nemú diplomatickú reč. Ak náhodou nájdeme doma vizitku s dovnútra zahnutým ľavým horným rohom, znamená to, že nás návštevník nezastihol. Ak na vizitke nájdeme "záhadnú" šifru v podobe písmeniek p. p. c., znamená to, že sa s nami jej odosielateľ lúči a chce, aby sme o jeho odchode boli informovaní, takže písmenká znamenajú pour prende congé - na rozlúčku. Príjemnejšie je, ak nájdeme vizitku zasunutú napr. za mašľou bonboniéry či ukrytú v kytici a písmenká p. r. na nej napísané znamenajú - pour remercier - s poďakovaním. Vizitka s písmenkami p. p. znamená v reči diplomatov pour présenter - po predstavení. Pri vyslovovaní sústrasti sú na vizitke zaužívané písmenká p. p. p. - pour prendre part, niekedy aj p. c. pour condoléance - na obe je treba odpovedať na našej recipročnej vizitke opäť napísaním písmeniek p. r., čiže pour remercier. Tieto skratky treba písať do ľavého dolného roku vizitky. Na veľmi stručné odkazy je prípustné použiť opačnú, čistú stranu vizitiek - text však treba napísať iba obyčajnou ceruzkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
