udržiavať zdravé ovzdušie v rodinnom prostredí, aby v ňom členovia rodiny našli to, čo potrebujú pre svoje duševné zdravie a pre rozvoj svojej osobnosti: lásku, oporu, sebaovládanie, uznanie osobného úspechu a vedomie spolupatričnosti.
Význam zdravej atmosféry v rodinnom prostredí stúpa najmä v tzv. krízových situáciách, napríklad pri ťažšom ochorení jedného člena rodiny, nezamestnanosti rodič, pri tehotenstve matky a narodení dieťaťa, ale aj pri kratších a menej závažných nepríjemných udalostiach, ako je sťahovanie, maľovanie a pod.
Psychológovia pozorovali tridsať rodín v ťažkých krízových situáciách. Osemnásť rodín v nich obstálo. Čím sa vyznačovali tieto rodiny oproti tým dvanástim rodinám, ktoré zlyhali? Predovšetkým mal každý člen rodiny jasne vymedzenú úlohu, zodpovedajúcu jeho schopnostiam. Ak jeden člen rodiny pociťoval úzkosť, ostatní mu prejavovali pochopenie a dodávali odvahu. Ak sa cítil vinným, že vo svojom oslabení nestačí na svoje úlohy, nezvaľovali ostatní vinu na iné osoby či okolnosti, ale dobrovoľne prevzali časť jeho povinností. V nezdravých rodinách sa naopak prejavovali tendencie vyhnúť sa nepríjemnej realite, vina sa dávala iným osobám, oslabenému členovi rodiny sa situácia nezľahčovala, ale vyžadoval sa od neho rovnaký výkon. A keď aj niektorí členovia rodiny prevzali časť jeho úloh, pociťovali to ako obeť, alebo túto povinnosť bagatelizovali tým, že poukazovali na jeho neschopnosť. Rôzne psychologické pozorovania ukázali, že deti z demokraticky vedených domácnosti reagujú na nové, rozporné situácie ďaleko lepšie, než deti z autoritatívnych rodín, ktoré naproti tomu majú väčší pocit zodpovednosti a sú konformnejšie, aj keď majú menej sebadôvery.
Súdržnosť dnešnej labilnej, krehkej rodiny ohrozuje rad činiteľov. Ich výsledkom je vysoká rozvodovosť. V jednom z prieskumov 87 % pätnásťročných uviedlo, že ich najhorším zážitkom v živote bol rozvod rodičov. Konfliktné vzťahy medzi rodičmi poznamenávajú nepriaznivo aj budúce postoje detí. Tieto nepriaznivé detské skúsenosti sa ešte prehlbujú, ak sa pred dieťaťom zámerne znižuje autorita jedného z rodičov. Keď napríklad matka vychováva dieťa, aby odsudzovalo otca, potom skôr alebo neskôr - najčastejšie v puberte - sa v ňom niekedy prebudia negatívne city aj voči matke. Rodinné "svedomie" nemá byť jednostranne zamerané na jedného člena, ale má spravodlivo a s pochopením hodnotiť všetkých. Najdôležitejšie je dôsledne udržiavať vedomie rodinnej spolupatričnosti so samozrejmou povinnosťou vzájomne si pomáhať. Toľko môže každý z nás pre udržanie či ozdravenie vzťahov v našich rodinách urobiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
