Česká republika má svojho desiateho (aj s ČSR) prezidenta. Slávnostný sľub na Pražskom hrade zložil včera Václav Klaus.
Je to zásadný a hlboký zlom nielen preto, že prichádza osobnosť významne odlišná od svojho predchodcu. O tom, že budú svedkami výrazne ľudovejšej choreografie vo výkone funkcie, sa Pražania presvedčili vzápätí po slávnosti, keď novozvolená hlava prišla na ulicu medzi nich. Nebude to uzavretý monarcha, ku ktorému sa ani médiá nemôžu priblížiť, akým bol Havel.
Klaus je obratom v českej realite, politike, verejnej debate i živote predovšetkým preto, lebo vzťahom k jeho osobe sa vymedzovali všetci aktéri českej scény - Havlom počnúc, cez jednotlivé politické strany a ich predstaviteľov, až po prvú ligu mediálneho a kultúrneho establishmentu. Klaus bol vzťažný bod, pomocou ktorého sa definovali pozície v českom verejnom živote. Ten desať rokov poznal dva základné postoje - za Klausa a proti Klausovi. Tým, že získava majestát prezidenta, tento fenomén končí. Isteže nie zo dňa na deň, ešte bude dlho doznievať, súradnice sa ale menia a svet českej politiky sa odblokuje.
Klaus bol inšpiráciou i kliatbou. Napríklad: Dnes každý filozofuje, že jeho voľba už nesie prvý negatívny efekt - rozmlátila koalíciu (v pondelok je hlasovanie o dôvere vláde). Ale: Široká koalícia ČSSD-KDU-US vznikla predsa iba preto, aby sa nedostal k moci Klaus! Keby bol prezidentom už pred rokom, nikdy by sa nedala dokopy tzv. Štvorkoalícia (KDU - US - DEU - ODA), ktorej jediným tmelom a programom bol "Antiklaus". Samozrejme, že táto umelá antihmota sa roztrhla ešte pred voľbami... A ďalej: Keby Klaus nebol na čele ODS, ČSSD by práve jej ponúkla koalíciu, veď nie je jedno, či máte väčšinu 28, alebo 1 hlasu (to je situácia teraz).
O nič menej abnormálnym útvarom, ako súčasná koalícia, bola už aj opozičná zmluva. Tú uzavrel Klaus so Zemanom len preto, aby s ODS ďalšie pravicové strany nevypiekli a pod taktovkou Havla sa nedohodli skôr s ČSSD. Prítomnosť "vzťažného bodu" Klausa proste českú dennú politiku tak deformovala, až skoro zničila jej racionálne jadro. O tom bola aj séria volieb prezidenta - vládne strany tak dlho hľadali protikandidáta iba preto, aby to nebol Klaus, až sa rozhádali do tej miery, že si ho samé zvolili.
Demonštračnou tabuľou sú aj prvé ozveny "kultúrneho a mediálneho frontu" na Klausovo zvolenie. Je ich dobre počuť aj na Slovensku, keďže v našich médiách dostali ako "nezávislí" priestor také antiklausovské celebrity, ako Jiří Pehe, Jacques Rupnik, Tomáš Halík, Ivan Gabal. Najfrekventovanejšie je tvrdenie, že Klausa zvolili komunisti. Pravdou je, že zaň hlasovali dve tretiny klubu KSČM, a tretina proti, pričom podpredseda Ransdorf chce kvôli tomu dokonca rezignovať. Ale podstata je čosi iné - ktokoľvek by sa stal prezidentom, pri fatálnej rozštiepenosti ČSSD by to bolo vždy aj hlasmi významnej časti KSČM. Inak to totiž nešlo. A dvaja vládni kandidáti, teda v 1. voľbe Pithart a teraz Sokol, sa o hlasy komunistov urputne uchádzali, okrem iného aj návštevou v ich klube. Čo je zaujímavé - oni boli ochotní kvôli nim dokonca korigovať svoje predchádzajúce názory, napr. na vyhnanie sudetských Nemcov. Klaus sa uchádzal tiež, ale s názormi síce v sudetskej kauze nesprávnymi, ale konzistentnými s tým, čo hlásal predtým. Tým istým trúbam "občianskej spoločnosti", ktoré hovoria o zvolení komunistickými hlasmi, však Pithartove a Sokolove premety neprekážali.
Nástup Klausa sa armádami jeho odporcov démonizuje, ako všetko, čo spáchal v minulosti. Je však nesporne pozitívny, a dokonca nielen pre Česko. V osobe Klausa môže celý región získať silného hovorcu v diskusiách o budúcom tvare Európskej únie. Hoci práve kvôli svojmu euroskepticizmu získal veľmi negatívnu povesť, pravda je taká, že tie argumenty, ktorými dnes temer všetci napr. slovenskí politici začínajú vzdorovať snahám o prílišnú federalizáciu EÚ, používa Klaus päť rokov. Na rozdiel od regimentu eurotárajov, Klaus je jediný vysoký politik v regióne, ktorý sa problémom EÚ dlhodobo a seriózne zaoberal. Navyše, v schopnosti analyzovať a formulovať nemá seberovného. Zvolením do funkcie prestáva byť nesmierne inšpiratívnym teoretikom - stáva sa vplyvným praktikom. To je aj pre Slovensko dobrá správa - stačí sa započúvať do výkonov našej elity.
Klaus je dobrý aj preto, že sa v jeho osobe dostáva do prvého sledu štátnikov silný zástanca liberálno-konzervatívnych myšlienkových prúdov. To je v dnešnej Európe skoro unikát. Tu treba striktne oddeliť od teórie prax, v ktorej v rokoch 1994-97 hanebne zlyhal. Ako aj v mnohom inom. Klaus bude aj osviežením zatuchnutých prezidentských summitov - aj po odchode Havla zostane v platnosti, že česká hlava štátu má vždy čo povedať, hoci tie ostatné sú prázdne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
