až po hranicu s Maďarskom, štátna hranica v ich prípade však nepredstavuje problém a pokračujú aj u našich južných susedov. Na našom území sa členia na päť podcelkov - Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič, ktoré sú pomenované podľa výrazných vrcholov. Najjužnejším, hraničným podcelkom je Milič, ktorý vrcholí najvyšším bodom, Veľkým Miličom (895 m). Ten je zároveň najvyšším vrchom regiónu Južného Zemplína.
Mohutný masív Miliča, ktorý sa nachádza na hranici s Maďarskom, je typický zachovanými pôvodnými pralesnými porastami s typickou faunou a flórou, ktorá sa viaže na vulkanický podklad. Milič vznikol na zlomovej línii v dôsledku vulkanickej a tektonickej činnosti, okrem charakteristického tvaru sopky je možné vidieť pozostatky vulkanickej činnosti aj vo forme stuhnutých lávových prúdov, vystupujúcich na povrch ako skalné útvary. O cene územia svedčí aj fakt, že na severných a severovýchodných svahoch masívu Miliča sú hneď štyri prírodné rezrrvácie, ktoré chránia prevažne spomínané pralesné porasty.
Národná prírodná rezervácia Veľký Milič bola vyhlásená v roku 1976 na rozlohe 67,81 ha. územie predstavuje súbor ukážok hlavných lesných typov území. Tvoria ho južné časti Slanských vrchov s podkladom andezitu a dacitu s bukovo-dubovym vegetačným stupňom a spoločenstavmi bučín a lipových javorín. Na skalách sú vyvinuté skalné rastlinné spoločenstvá, medzi inými aj suťové javoriny. Predstavujú najjužnejší výskyt porastov tohto typu na Slovensku. Sú tiež hniezdiskami a výskytom vzácneho dravého vtáctva. Vo svahu Miliča je aj malé prirodzené jazierko v terénnej depresii medzi súvislými lesnými komplexami.
Národná prírodná rezervácia Malý Milič bola vyhlásená v roku 1950 na výmere 14 ha. Predmetom je ochrana skalnej ostrohy Malého Miliča (759 m) a typických pralesovitých porastov buka, duba a cenných listnáčov na skalných sutinách s ryolitovými bralami. Sú tu hniezdiská vzácnych druhov vtákov (krkavec čierny).
Národná prírodná rezrvácia Marocká hoľa zaberá západné a severozápadné svahy Miliča. Bola vyhlásená v roku 1950 na výmere 63,7 ha. Na území rezervácie sa chránia vzácne, vyše 130-ročné pralesovité porasty buka s typickým zložením a štruktúrou na andezitoch a andezitových tufoch, rôznych expozícií.
Prírodná pamiatka Miličská skala bola vyhlásená v roku 1990 na ploche 11,6 ha. Tento výrazný skalný útvar predstavuje zvyšky lávového prúdu a jeho foriem, vzniknutých vplyvom neskoršieho rozpadu tohto lávového telesa. Nachádza sa v komplexe Malého Miliča.
Všetky štyri rezervácie sú dostupné, hoci len cez NPR Marocká hoľa a NPR Veľký Milič vedie červená turistická značka. NPR Malý Milič však leží v bezprostrednej blízkosti žltej značky zo Slanskej Huty k jazeru Izra. Najťažšie dostupná je PP Miličská skala, ktorá leží vo vrcholových partiách Veľkého Miliča, na hranici s Maďarskom.
BEDEKER
Prístup: Pre vychádzku do masívu Veľkého Miliča najlepšie poslúži červeno značená hrebeňovka Slanských vrchov v kombinácii s inými značkami. Túru odporúčame začať v obci Slanská Huta (490 m), dostupnej z hlavnej cesty Košice - Trebišov cez Slanec. V Slanskej Hute začína žltá značka, ktorá miernym stúpaním vedie na významnú križovatku turistických chodníkov Panský les (660 m, 1 h). Tu sa napojíte na červenú značku, po nej prudko doľava a po lesnej ceste dosiahnete takmer po vrstevnici onedlho križovatku so zelenou značkou. Pokračujete ďalej lesným chodníkom cez divoký porast, traverzujúc cez NPR Marocká hoľa Suchú horu v miernom klesaní, aby ste v následnom krátkom, ale strmom výstupe dosiahli vrchol Malého Miliča (759 m, 2 a 1/4 h). Z neho najskôr miernym, neskôr prudším klesaním cez NPR Veľký Milič, okolo chaty Kopáska prídete k jazeru Malá Izra (520 m, 3 h). Od neho po pevnej ceste o chvíľu už aj spolu so žltou značkou vyjdete na asfaltku, ktorá vás dovedie k jazeru Veľká Izra (434 m, 3 a 1/2 h. Tu sa napojíte buď na zelenú, alebo žltú (vedie okolo NPR Malý Milič) značku a nenáročným terénom sa vrátite späť do Slanskej Huty (490 m, 4 a 3/4 h).
Zaujímavosti okolia: jazerá Veľká a Malá Izra, kúpele Byšta, Tokajská vinohradnícka oblasť, hrad Slanec, hrebeňovka Slanských vrchov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
