odpradávna k najsledovanejším roľníckym dátumom.
Aj ďalšie staré prípoviedky prízvukujú, že akurát v tomto čase, na Gregora, idú oráč a jeho volky von z dvora do poľa. Gazdu, ktorý by tento začiatok orania zanedbal či zameškal, nemilosrdne aj dnes nazývajú nielen leňochom ale i mrchou či šelmou.
Tradície dedov zakotvujú pre jarných oráčov aj ďalšie dôležité povinnosti, veď prvá jarná brázda,to je jeden z najmagickejších úkonov v práve začínajúcom hospodárskom roku. Pred začiatkom práce sa každý oráč vždy vrúcne pomodlil. Dedovia veľmi dbali aj na odháňanie zlých síl - prebehli okolo ešte nezoranej role s ohňom,zapálili na každom konci poľa vatru a hádzali do nej bylinky ,ktoré mali odohnať všetky čarodejnice a iné potvory, ktoré by chceli už na začiatku ohroziť budúcu úrodu. Aj samotná prvá vyoraná brázda dodnes vyvoláva veľkú pozornosť a vidiečania jej venujú veľkú starostlivosť. Má byť čo najrovnejšia a najhlbšia - do takej potom s úctou a pokorou vkladajú roľníci posvätené vetvičky, zvyšky omrviniek zo štedrovečerného stola ale aj zrnká z posledného snopu vlaňajšej žatvy. Niekde tam vkladajú i kúsok chleba, vajíčko, čerstvo zoranú zemičku dokonca pokropia krvou - obyčajne zo zarezaného kohúta. Zlé sily odháňajú aj brány, obrátené zubami nahor a hluk, ktorý pri vyorávaní prvej brázdy treba robiť - a to napríklad spiežovcami, ktoré majú ťahúne upevnené na postrojoch. Niekde pretrvávajú aj bizarnejšie obyčaje, ktoré však majú hlboký zmysel - gazda sa s gazdinou váľajú po roli, naznačujúc v túžbe po dobrej úrode akt plodenia.
Zvyky prvých jarných oráčov sú súčasťou dávnej hospodárskej mágie, ktorá má aj svoju štátotvornú dimenziu. Kedysi, ako je známe z histórie, patrilo medzi povinnosti kráľov, cárov či cisárov, začínať orbu - a nielen na poli. Osobne vyorávali aj hranice okolo sídiel rodu. Nie div, že oráčom patrí v legendách významné miesto -sú totiž zosobnením jarného slnka. Číňania vám i dnes vyrozprávajú, že čaj je vlastne voňavou odmenou usilovnému oráčovi. Menoval sa Šen -nung a pri oraní mu náhodou spadli čajovníkové lístky do vody - tak pre celý svet objavil čaj. Záhadným Etruskom daroval oráč menom Tarchón celé náboženstvo - z jeho prvej brázdy na poli pri rieke Marty, vyskočil Tages, potomok bohov,ktorý bol výzorom dieťa, múdrosťou však starec a priam tam, na poli,vyspieval Etruskom všetky sväté naučenia.
I pre nás je napokon najpopulárnejším "štátotvorným" oráčom český Přemysl, ktorý bol rovno z poľa povolaný legendárnou kňažnou Libušou do vlády. Na rozdiel od mnohých súčasníkov, podistým i vďaka spoľahlivej roľníckej mágii potom Přemysl Oráč ani ako vladár neurobil nič, čo by nás oprávňovalo k pohŕdavému konštatovaniu "ten to ale zoral".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
