najdôležitejšieho zákona, ktorý táto koalícia (mimo štátneho rozpočtu) prijala.
Novela zákona o zdravotnej starostlivosti (ZoZS), schválená celou koalíciou a jedným opozičným hlasom, mala byť konečne prvým kusom z tej reformnej kasty, pre ktoré vládna "78" bola stvorená. Mala - ale zaostala za očakávaním.
Musí sa uznať, že formálne ZoZS mení základnú filozofiu pohľadu na zdravotný systém. Zároveň ale zostáva poplatný aj filozofii starej - socialistickej. Táto čudná schizofrénia vzišla z parlamentnej procedúry, kde sa k predlohe ministra Zajaca nazbieralo skoro do stovky pozmeňovacích návrhov. Niektoré z nich prešli už vo výboroch, zvyšok na pléne. Museli, inak by celá novela padla pod stôl. Ústupky dovolili zákonu prežiť a zároveň ho dosť zmrzačili.
Nové a pozitívne nesporne je, že ZoZS spoplatňuje základné zdravotnícke služby - návštevu v ambulancii, nocľah a stravu v nemocnici, obsluhu v lekárni, jazdu sanitkou. Netreba sa čertiť; ide o normálne a užitočné veci, na ktoré sme doteraz neboli zvyknutí. Je pravdou, že časť aktívnych ľudí platí poistenie a zdravotníctvo oddlžuje aj štát. Je to ale málo - na Slovensku zomierajú ľudia kvôli tomu, že na najnákladnejšie lieky a operácie niet prostriedkov. A niet ich preto, lebo táto ekonomika viac nevyprodukuje, zdaniť aktívnych ľudí už viac nejde a systém, práve preto, že v ňom absentujú motivačno-trhové stimuly, sa rozkráda a tuneluje.
Preto prichádzajú ako systémový krok poplatky: Po prvé, aby sme si uvedomili, že táto drahá a nenahraditeľná služba nie je zadarmo. (Ústava farizejsky zavádza.) A teda, aby sme vyhľadávali zdravotnú starostlivosť iba vtedy, keď ju naozaj potrebujeme. Všetci vieme, že teraz tomu tak nie je. Po druhé, aby sa aspoň časť zdrojov uvoľnila na najnutnejšie, životy zachraňujúce veci.
Strašenie opozície a časti médií, že ľudia budú umierať, lebo nebudú mať na lekárov a recepty, je najzákernejšou demagógiou azda od novembra °89. Aj pre príjmovo podštandardné vrstvy sú 20 a 50 Sk (podľa účelu) nízke sumy. Platba v nemocnici napr. po troch týždňoch končí - maximum za hospitalizáciu je teda tisíc Sk, pričom pacient v tomto čase ušetrí "civilné" výdavky. Isteže, mnohí vychádzajú od výplaty k výplate, od dôchodku k dôchodku - nech si ale láskavo ujasnia priority. Zdravie je pre normálnych ľudí na vyvýšenom alebo najvyššom mieste. Ruku na srdce - koľko nájdeme v spotrebných košoch menej vitálnych statkov, do ktorých investujeme rádovo viac, než na zdravie? Ak by niekto opäť namietal, že platí už poistenie, tak prosím: U zamestnanca sú to 4 percentá zo mzdy, čiže u drvivej väčšiny platcov je to aj tak (výrazne) menej, než na nájomné, elektrinu, plyn, cigarety, benzín, ošatenie, čokoľvek. (Samozrejme, aj platby zamestnávateľa sú de facto vaše peniaze - ale to je už iný príbeh.) Napríklad januárové deregulácie energií a úpravy DPH zaťažili domácnosti nepomerne väčšmi (+5%), než bude efekt ZoZS.
Preto je záľaha "sociálnych" výnimiek, ktorými populistickí poslanci zákon ovešali, antisystémová a škodlivá. Oslobodenia pre deti, dôchodcov, dávkarov, ako aj z titulu rozmanitých "preferovaných" diagnóz a pod. ZoZS a jeho budúce vykonávacie predpisy zneprehľadnia. Zákon získa presne tú vlastnosť, ktorej by sa reformné normy mali vyhýbať - bude náročný na administráciu. Hlasy z nemocníc, že budú musieť dokonca prijať nové pracovné sily, sú tragické. Efekt sa vyleje na neproduktívne mzdy.
Filozofia je pritom totálne absurdná - oslobodený onkologický pacient môže byť boháč a neoslobodený cukrovkár chudák. Kde je tu logika? Kde je základný rozum v tom, že sú vyňaté deti do 6 rokov? Päťročné môže mať otca milionára a šesťapolročné bezdomovca - kde je tu spravodlivosť? Všimnime si dobre, ako debilne nastavenou solidaritou pácha štát (poslanci) totálnu neprávosť.
Tu je ten tupý socializmus, ktorý sa vkradol oknom, keď bol vykopnutý dvermi: Opäť sa nezmyselne prerozdeľujú prostriedky aj v prospech tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. V štáte, ktorý je racionálne založený, sú pre odkázaných sociálne zákony a sociálny rezort! Tam by vec riešili tak, že šesťapoloročné dieťa bezdomovca (aj bezdomovec sám) inkasujú cez sociálnu legislatívu presne adresnú dávku. A za päťročné dieťa dobre situovaných rodičov si títo normálne zaplatia. Na Slovensku, po prijatí ZoZS - presne naopak. Blahoslavená Edit Bauer...
Navzdory všetkému je táto Zajacova novela krokom dopredu. Teda ak ju Schuster podpíše a potom vydrží kontrolu na Ústavnom súde, kam ju pošle streštená opozícia na čele s čuvačom Robom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
