návštevou odkazuje, že členstvo v aliancii je ich životnou príležitosťou a nevyužiť ju by sa rovnalo bláznovstvu. Robertson si tiež myslí, že postoj Slovenska k irackej kríze by nemal mať žiadny vplyv na ratifikáciu jeho prijatia do NATO v členských štátoch aliancie, ktorá sa začne po podpise protokolu o pristúpení 26. marca.
"Samozrejme som sklamaný, že NATO nie je obľúbené. Som šéfom organizácie, o ktorej si myslím, že sa výrazne podieľa na tom, aby bol svet bezpečnejší, a keď jej popularita klesá, je to znepokojujúci jav," povedal Robertson. Šéfa aliancie však netrápia krátkodobé a podľa jeho slov premenlivé prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých klesla podpora Slovákov pre vstup do NATO pod 50 percent. "Čo sa ráta je dlhodobá podpora. A ja verím, že ľudia na Slovensku sú dostatočne rozumní, múdri, inteligentní a prezieraví, aby si uvedomili, že (členstvo v NATO) je pre nich a ešte viac pre budúce generácie obrovským prínosom," vyhlásil Robertson.
Prípadné referendum o vstupe do NATO je podľa neho výlučne vnútornou záležitosťou Slovenska a jeho občanov. "Verím však, že keby prišlo k lámaniu chleba, že urobia správne rozhodnutie," dodal šéf aliancie s tým, že takéto správne rozhodnutie už Slováci urobili v minulých parlamentných voľbách. "Po rokoch veľkého úsilia bolo Slovensko pozvané do najúspešnejšej obrannej aliancie na svete, je to príležitosť, ktorá sa vyskytne len raz za život a bolo by bláznovstvom nevyužiť ju," dodal Robertson. Podľa jeho slov by postoj Slovenska v irackej kríze nemal hrať žiadnu úlohu pri ratifikácii jeho prijatia v terajších členských štátoch NATO, či už zaujalo proamerické stanoviská alebo by sa zachovalo inak. "Nemal by to byť žiadny rozdiel. V aliancii sú krajiny, ktoré silne podporujú Ameriku, iné krajiny zastávajú názor Nemecka a Francúzska. Nevidím dôvod, prečo by mal byť ratifikačný proces akokoľvek ovplyvnený stanoviskom pozvaných krajín k irackej otázke," uviedol Robertson.
Počas ratifikácie bude členské štáty podľa neho zaujímať, či sú ozbrojené sily SR schopné integrovať sa do vojenskej štruktúry NATO, či sa dôsledne bojuje proti korupcii, či sa ochraňujú menšiny, či bezpečnostné previerky ľudí, ktorí budú prichádzať do styku s tajnými informáciami, spĺňajú vysoké kritériá aliancie. "To sú veci, ktoré budú zaujímať parlamenty, a nemyslím si, že postoj k irackej kríze bude mať akýkoľvek význam," doplnil generálny tajomník NATO.
V prípade, ak by boli nedávne obvinenia britského časopisu Jane´s Intelligence Digest (JID) voči Slovenskej informačnej službe (SIS) pravdivé, bolo by to v momente vstupu Slovenska do NATO hanebné a veľmi znepokojujúce, povedal George Robertson.
Časopis JID nedávno zverejnil články, v ktorých obvinil SIS z účasti na obchode so zbraňami a zo spravodajských hier zameraných na diskreditáciu niektorých osôb, vrátane šéfa Národného bezpečnostného úradu, zodpovedného za preverovanie ľudí pracujúcich s utajovanými skutočnosťami. "Ak by to bola pravda, bolo by to hanebné. Bolo by to niečo, čo by vyvolalo veľké obavy a znepokojenie vo chvíli vstupu Slovenska do NATO," povedal Robertson. "Slovensko je však v situácii, keď musí aliancii a jej bezpečnostným orgánom ukázať, že v rámci NATO dokáže bezpečne zdieľať utajované skutočnosti. Že je krajinou, ktorá má spoľahlivý, silný a nezávislý systém preverovania osôb a že nie je preniknutá cudzími tajnými službami," dodal šéf aliancie. Zdôraznil, že NATO má v tejto oblasti veľmi vysoké štandardy a Slovensko a ostatných šesť vstupujúcich krajín sa im bude musieť prispôsobiť.
Počas dnešnej návštevy v Bratislave sa Robertson stretne s najvyššími ústavnými činiteľmi SR - prezidentom Rudolfom Schusterom, predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským a premiérom Mikulášom Dzurindom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
