hovoril. "Pripomínam ti, že kedykoľvek si mal pri poslaneckom futbale loptu, neprihral si, ale strieľal si aj vtedy, keď bolo jasné, že nemôžeš dať gól."
Galbavý vedel, o čom hovorí. Minimálne po jednom a zatiaľ poslednom futbalovom zápase, keď hrali poslanci Národnej rady proti diplomatom, sa v kuloároch rozprúdila diskusia na tému Ficovej čudnej športovej taktiky. Na ňom sa totiž na sklonku roka 2002 nezmieriteľní súperi Mikuláš Dzurinda a Robert Fico pobili. Nie síce doslovne, do krvi, ale predsa. O čo išlo? Keď dal na začiatku toho stretnutia Dzurinda úvodný gól politikov, všetci sa tešili. Keď však dal druhý, udialo sa čosi nezvyčajné - Fico šiel za rozhodcom, vysvetliť mu, že gól by nemal byť uznaný pre údajné porušenie pravidiel hry. Opakujeme, že šéfovia politických strán hrali v spoločnom tíme! Rozhodca dal vtedy politikovi za pravdu.
Fico nám to vysvetlil svojsky: "Boli večne problémy okolo pravidiel hry. Najprv sa nevedelo, či sa bude hrať na auty, alebo sa nebude hrať na auty, ako ďaleko môže vybiehať brankár. Bol som tam jediný opozičný poslanec a mal som skôr pocit, akoby tam niekto hral viac na seba." Jeho spoluhráči boli naopak nespokojní s hernou disciplínou šéfa Smeru, ktorý na rozdiel od ostatných striedal iba veľmi málo, v druhom polčase vôbec, a takmer vôbec ani neprihrával. "Dzurinda je hráčom na dlhé trate, Fico je individualistom," povedal nám jeden z futbalistov-politikov a dodal, že to neplatí len pri športe. Fico s Dzuridom skrátka nemôžu hrať v jednom drese.
(mvl, rom)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
