Bezpečnostnej rade právo veta 120
Aj keď je právo veta terčom širokej kritiky, nemožno očakávať zmenu tohto stavu. Na novelizáciu Charty OSN je potrebný súhlas všetkých piatich stálych členov BR, pričom žiaden z nich nenaznačil ochotu zriecť sa svojej výsady, konštatuje BBC. Jeden z hlavných argumentov kritikov súčasného systému fungovania BR OSN je, že stála päťka s právom veta predstavuje víťazné mocnosti druhej svetovej vojny, čo nereflektuje geopolitickú realitu dneška. Systém veta bol podľa kritikov zdiskreditovaný extenzívnym využívaním Sovietskym zväzom a USA počas studenej vojny. Kritici tiež poukazujú na to, že nie všetky schválené rezolúcie sú presadzované. Podľa stúpencov reformy by po zrušení práva veta bolo možné očakávať viac schválených rezolúcií, viac identifikovaných hrozieb svetovej bezpečnosti, viac kritiky na adresu konkrétnych štátov a viac sankcií.
ZSSR/RUSKO svoj rekord vo využívaní veta zdedilo z čias studenej vojny, keď Andrej Gromyko - šéf sovietskej diplomacie z rokov 1957-85 - získal prezývku Pán "Net". Počas prvých desiatich rokov OSN ZSSR využil veto 79-krát, Čína v rovnakom čase raz, Francúzsko dvakrát, USA a Británia ani raz. Postupne sovietski zástupcovia právo veta využívali stále menej a od rozpadu ZSSR z roku 1991 Rusko k tomuto kroku pristúpilo len dvakrát - raz zablokovalo rezolúciu kritizujúcu bosnianskosrbské jednotky za to, že Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zabránili v prístupe do bosnianskeho mesta Bihač, druhý raz zablokovalo rezolúciu o financovaní operácií OSN na Cypre.
USA využívajú právo veta pravidelne na ochranu Izraela pred medzinárodnou kritikou alebo pokusmi obmedziť ozbrojené sily židovského štátu. Z doteraz posledných deviatich vet bolo sedem amerických, z toho šesť sa týkalo rezolúcií kritizujúcich izraelskú vládu. Najnovší prípad je z decembra 2002, keď USA zablokovali návrh rezolúcie kritizujúcej zabitie viacerých zamestnancov OSN pri akcii izraelských jednotiek a zničenie skladu Svetového programu výživy (WFP) na Západnom brehu. Celkovo USA zablokovali 35 rezolúcií týkajúcich sa Izraela. Po prvý raz Washington právo veta využil v roku 1970, keď spolu s Britániou zablokoval rezolúciu o budúcom Zimbabwe. USA vetovali desať rezolúcií kritizujúcich Južnú Afriku, osem o Namíbii, sedem o Nikarague a päť o Vietname. V 53 prípadoch USA boli jedinou vetujúcou krajinou.
Z 32 britských vet bolo 23 spoločných s USA a 14 s Francúzskom. Naposledy Londýn vetoval v roku 1989 spolu s USA a Francúzskom rezolúciu odsudzujúcu vojenskú intervenciu Spojených štátov v Paname. Samostatne Británia vetovala len sedem rezolúcií, naposledy v roku 1972. Všetky sóla sa týkali Južnej Rodézie, z ktorej sa neskôr stalo súčasné Zimbabwe.
Francúzsko - z 18 vet bolo 13 spoločných s USA a Britániou. Spolu s Londýnom Paríž zablokoval dve rezolúcie - obe sa týkali suezskej krízy v roku 1956. Samostatne Francúzsko vetovalo len dve rezolúcie - v roku 1976 k sporu medzi Francúzskom a Komorami a v roku 1947 návrh týkajúci sa Indonézie. V roku 1946 Francúzi spolu so Sovietmi zablokovali rezolúciu k španielskej občianskej vojne.
Čínske kreslo v BR bolo v rokoch 1946-71 obsadené zástupcami taiwanskej Čínskej republiky, ktorá veto využila len raz, aby zablokovala žiadosť Mongolska o členstvo v OSN. Peking v roku 1972 zablokoval dve rezolúcie: raz zablokoval členstvo Bangladéša, druhý raz spolu so ZSSR vetoval rezolúciu k situácii na Blízkom východe. Ďalšie čínske veto je z roku 1997, keď Peking zablokoval vyslanie 155 pozorovateľov OSN na monitorovanie prímeria v Guatemale, a v roku 1999 Čína zablokovala predĺženie mandátu preventívnej jednotky OSN v Macedónsku, ktoré nadviazalo diplomatické vzťahy s Taiwanom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
