Čas, niekedy letí, inokedy sa vlečie, ale vždy neodvolateľne plynie. Nikdy ho nemáme dosť. Meriame ho pritom stále s vášňou.
Čas je nerozlučne spätý s ľudskou existenciou. Bol odjakživa vďačnou témou úvah filozofov a vedcov. Svätý Augustín o ňom napísal: "Pokiaľ sa ma naň nepýtate, viem čo to je. Akonáhle niekto bude chcieť vysvetliť, čo je to čas, nebudem to vedieť". V priebehu histórie rozlúštili vedci tajomstvo atómu, poznali genetické kódy a preskúmali najrôznejšie kúty vesmíru. Času však nerozumejú o nič lepšie, než kedysi svätý Augustín. Na prelome rokov 1999 - 2000 usporiadala britské Kráľovské observatórium v Greenwichi zaujímavú výstavu a nazvala ju Príbeh času. Výstava skúmala čas z hľadiska kultúrneho, náboženského, umeleckého aj vedeckého. Stálu expozíciu tematicky zameranú na čas otvorilo aj Národné múzeum americkej histórie.
Riaditeľ greenwichského observatória Kristen Lippencott, ktorý pripravoval britskú výstavu, zdôraznil, že čas nemá nič spoločné s hodinkami na zápästí. Čas je podľa neho kultúra záležitosť. Pre civilizácie mimo západnú Európu, hlavne ázijské, je čas kruhom, ktorý sa otáča. Možno najbežnejším príkladom je hinduistická koncepcia reinkarnácie. Nejde však iba o hinduistov. Hopiovia na juhozápade Spojených štátov ponímajú čas ako sériu opakujúcich sa cyklov bez začiatku konca. Rovnako je tomu aj v Číne a Japonsku.
Čas v židovsko-kresťanskom západnom poňatí je naopak líniou, ktorá jasne smeruje od minulosti do budúcnosti. Toto ponímanie vedie k úpenlivej snahe o čo najpresnejšie meranie času a k úsiliu ho čo najlepšie využívať. Pred priemyselnou revolúciou mal presný čas význam iba pre ľudí, ktorí pracovali v určitých špecifických odvetviach, napríklad pre astronómov alebo námorníkov. Pre zbytok sveta deň začínal východom slnka, poludnie sa poznalo podľa toho, že slnko bolo na oblohe najvyššie a so západnom slnka deň končil. V roku 1790 malo hodiny necelých desať percent Američanov.
Potom prišli vlaky a továrne a s nimi potreba koordinovať programy tisícok ľudí a strojov. Boli to práve železničné spoločnosti, ktoré v roku 1883 zaviedli časové zóne. Presnosť u nich bola prvoradá. Bolo potrebné vytvoriť cestovné poriadky. Chybná časový údaj mohol mať katastrofálne následky pri križovaní alebo vyhýbaní sa vlakov. továrne požadovali, aby ich robotníci začínali pracovať v rovnaký čas. Nie je náhodné, že prvé budíky a náramkové hodinky sa objavujú na začiatku 19. storočia.
Majitelia tovární si stále naliehavejšie uvedomujú hodnotu času. V 20. rokoch 20. storočia sa v továrňach objavujú expert, ktorí sledujú čo najlepšie využitie času. Radí sa heslo: Čas sú peniaze. Výkonnosť sa stáva uznávanou a propagovanou americkou činnosťou. Boj o čas nadobúda v dnešnej dobe obludné rozmery. veľmi často robíme niekoľko činností naraz. Telefonujeme pri riadení auta, čítame noviny pri jedle. Miesto toho, aby sa deti slobodne hrali, trávia voľný čas v najrôznejších športových či vzdelávacích zariadeniach, samozrejme organizovane. Pokrok technológií situáciu vyhrocuje. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov, kedy neexistovali digitálne hodinky, sa čas bežne zaokrúhľoval na päť minút. Dnes sa udáva čas s minútovou presnosťou. Keď v 18. storočí potrebovali britskí námorníci presné hodiny, venovala britská vláda veľkú odmenu Josephovi Harrisonovi, vynálezcovi takýchto hodín. Dnes sú aj najpresnejšie mechanické hodiny pre námorníctvo úplne nepoužiteľné. Vo výbave lodí sú počítače, komunikačné satelity, GPS a ďalšie divy modernej technológie.
Presné meranie času sa už dávno nerobí mechanickými prístrojmi, a dokonca ani quartzovými kryštálmi. Ak chcete poznať čas s presnosťou na jednu miliartinu sekundy, musíte (či už v skutočnosti alebo virtuálne) zavítať do severovýchodného Washingtonu. Na území Observatória amerických námorných síl tam betónové budovy ukrývajú nervové centrum amerického presného času. V prísne stráženej budove je dvadsaťosem atómových hodín. Štyri obsahujú atómy vodíka, ostatné atómy cézia. Raz sa sekundu vysielajú hodiny impulzy do amerického časového ústredia a tiež do Medzinárodného úradu pre miery a váhy (Bureau international des poids et mesures), ktorý má sídlo v Sévres pri Paríži a je vrcholnou autoritou na presný čas. (Úrad bol založený v roku 1875 s cieľom vytvoriť jednotnú svetovú sústavu mier. Uchováva medzinárodné prototypy meracích prístrojov a etalónov a porovnáva ju s národnými).
Ani najpresnejšie hodiny na svete však nemôžu dať uspokojivú odpoveď na otázku, čo je čas a čo tieto najpresnejšie atómové hodiny vlastne merajú. Podľa Isaaca Newtona sú čas a priestor neoddeliteľnými atribútmi vesmíru. Einstein svojou teóriou relativity toto tvrdenie spochybnil a kvantová fyzika priniesla do celého problému ďalšie nové aspekty. Pre fyzikov, rovnako ako aj pre filozofov, tak čas dodnes zostáva veličinou záhadnou a ťažko vysvetliteľnou, aj keď aj im čas uteká alebo sa vlečie, majú ho nedostatok a v v každom prípade uplynie.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
