* Komisia európskych spoločenstiev vydala dokument o stratégii spotrebiteľskej politiky na roky 2002 - 2006.
* "Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje, že prostredníctvom sústavy kontrolných, dozorných a inšpekčných orgánov bude dozerať na dodržiavanie všetkých zákonných predpisov, ktoré sa dotýkajú ochrany spotrebiteľa..."
(Citát z rezolúcie Valného zhromaždenia OSN)
Je tomu už desať rokov, keď pán Aladár Adamec verejne vyhlásil: "Ceny za kúrenie z jedného zdroja - košickej teplárne, jednému odberateľovi sú rozdielne o 400 percent..." A doložil: "Duplicitne sa účtuje pri ohreve vody studená voda." A záver prepočtov A. Adamca roztočil energetický kolotoč nielen v Košiciach, ale na celom Slovensku. Pripomeňme si jeho snahu: "Občania mesta Košice za jediný rok (1992) len za vodu a ohrev zaplatili navyše a úplne zbytočne 94 miliónov 500-tisíc korún..." Tieto zistenia boli doslova zápalnou šnúrou k energetickej bombe. "Veci" sa ujal vtedajší primátor mesta Košice, po ňom postupne všetci starostovia mestských častí. Vzniklo Slobodné občianske združenie na ochranu spotrebiteľa (SOZOS).
Združenie slovenských spotrebiteľov Ministerstva SR, zahraničný sponzor AgV Pracovného spoločenstva spotrebiteľských zväzov v Bonne, ako prví podali SOZOS-u pomocnú ruku. Potom sa však všetko zmenilo a ochrana spotrebiteľa začala stagnovať.
"Korzár sú dôveryhodné noviny," vyhlasuje pán Adamec a pokračuje: "Preto som sa rozhodol na jeho stránkach pokračovať v obhajovaní záujmov spotrebiteľov. Neprehľadná situácia problematiky trhu s tepelnou energiou z postavenia občana - spotrebiteľa možno označiť za vlečúci sa a najčastejší problém občanov pri obhajovaní svojich zákonných nárokov nielen na trhu s tepelnou energiou, ale aj vodným médiom. Aj v týchto dňoch za mnou prichádzajú bezradní a znechutení občania so svojimi ťažkosťami, ale aj vysoko postavení úradníci štátnej správy, ktorí majú záujem, aby sa veci pohli konečne lepším smerom."
Dva a pol milióna občanov SR,
teda asi približne polovica občanov býva v činžiakových bytoch. Z roka na rok prežíva strach a šok z toho, do akej výšky sa vyšplhajú účty za dodávku tepla a ďalších médií. Z roka na rok sa za tie isté služby v tej istej domácnostiach platia rozdielne ceny neraz aj o 100 percent...
Takýto alarmujúci stav prevláda na celom území SR. Komu vyhovuje takýto stav? Občanovi - spotrebiteľovi sotva. Logicky pokračujeme otázkou - kto profituje z takýchto "neštandardných" nikým nepožadovaných služieb? Je na zamyslenie aj skutočnosť, prečo na odbornú nespôsobilosť riadenia, nekvalifikovanosť administratívy, technologickú zaostalosť dodávateľov tepelných energií dopláca svojimi peniazmi konečný článok energetickej reťaze - spotrebiteľ. V roku 2003 by už nemalo platiť ani prirovnanie, že za peniaze občanov majú v nebi teplúčko a v pekle si spokojne štrngajú s nakradnutými dukátikmi. Alebo všetko je úplne inak? Dodávatelia poskytovaných služieb majú vedomosti o tom, že bodujú na základe fiktívnych účtov?
Veterné mlyny
a desať rokov úsporného snaženia tímu SOZOS-u v Košiciach majú čosi spoločné. Márne monitorujú oblasť služieb s bývaním. Vypracovali projekt, ktorý by raz a navždy zastavil rôzne formy okrádania spotrebiteľa. Projekt obdržalo aj Ministerstvo hospodárstva SR, odbor vnútorného obchodu a ochrany spotrebiteľa (1995). Tomuto životne dôležitému projektu sa dotácia zo štátneho rozpočtu neušla. Zatiaľ sa však na Slovensku vyhadzujú peniaze na rôzne nezmyselné nápady ako vysvietenie Spišského hradu a pod.
"Položme si ruku na srdce," hovorí pán Adamec. "A povedzme si pred svetom pravdu. Za ostatných desať rokov sa problémy občanov pri účtovaní za bytové služby takmer vôbec nezmenili. Radoví občania ani dnes nie sú schopní orientovať sa v džungli vyhlášok a nejednotných rozporuplných faktúr. Malá kontrolovateľnosť trhu s tepelnou energiou z pozície odberateľa je stále Achillovou pätou vyrovnaného stavu. Nuž, ale existuje celý rad spôsobov, ako tento chaos odstrániť. Vieme, liberalizácia ceny tepelnej energie sa realizovala v rozpore s celým radom platných zákonov, ktoré sledovali prioritný cieľ - chrániť spotrebiteľské záujmy. Taktiež absentuje prirodzená oponentúra negatívnych javov v oblasti cenovej politiky pre trh s teplom. Chabý záujem štátnych kontrolných orgánov a inštitúcií ochraňovať spotrebiteľské záujmy na trhu s teplom signalizuje stav deformácií z uplynulých rokov. A je tu ešte aj strastiplná cesta spotrebiteľa, ktorý sa slušne a zákonnými prostriedkami snaží súdnou formou obhájiť svoju pravdu a tiež už takmer prázdnu peňaženku. Sporné prípady sa stretávajú často až so zarážajúcou neznalosťou problematiky, čo u spotrebiteľa vyvoláva nedôveru a nevôľu v poslancov, ktorých volil a ktorí už na voliča úplne zabudli. Regulačný úrad SR by mal spory na trhu s teplom posudzovať a riešiť z pozície nezaujatosti."
Pán Adamec, vieme, že ste za finančnej podpory mestských častí v Košiciach a za pomoci zahraničných nadácií vypracovali dva pilotné projekty: Ekológia v domácnosti a Úhrady za užívanie bytov. Vieme aj to, že ste sa v septembri roku 1994 zúčastnili na prestížnom svetovom kongrese ochrancov spotrebiteľov vo francúzskom Montpeliér. Európska únia veľmi pozitívne ocenila vaše informačné projekty a tabuľky určené k úhrade bytových služieb. Predsa by som vám položil otázku: Čo považujete za svoj najväčší úspech vo funkcii predsedu a zakladateľa SOZOS-u?
"V prvom rade je to pocit, že ma ľudia potrebujú a presvedčenie, že som im nápomocný pri riešení tzv. neriešiteľných problémov. Vďaka pomoci médií, hlavne Korzára, dokázal som usporiť 89 miliónov korún zo štátneho rozpočtu na dotáciách. JUDr. Hlinka, starosta MČ Košice-Juh si vyžiadal od TEHO (rok 1993) kalkuláciu nákladov na výrobu tepla. Zaujala ma dodávka teplej vody, ktorá predstavovala položku 56 miliónov korún a cena Gj klesla zo 177 Sk/Gj na 156 SK/Gj. TWHO vypracovalo novú kalkuláciu v ktorej náklady na teplú vodu boli už iba 5,6 mil. korún. Bytový podnik mesta Košice v uvedenom roku mal znížené štátne dotácie o 60 percent, čo znamenalo úsporu 58 831 507 korún."
Únik energetického "džina"
Po zrušení štátnych dotácií v cenách za teplo, nasledovalo zvýšenie cien, ktoré bez uváženia schválil aj Regulačný úrad. Občan-spotrebiteľ začal nadobúdať dojem, že spomenutý úrad sa stavia viac za monopolných dodávateľov, ako za spotrebiteľov. Nasledoval nebývalý chaos cien...
Čo na to SOZOS?
V roku 2000 členovia SOZOS-u spracovali grafickú tabuľku cien tepla za ústredné vykurovanie na 1 m2 pre všetky okresy Slovenska. Cenové rozdiely za tú istú službu boli diametrálne odlišné. "Bolo to do neba volajúce, pretože za peniaze užívateľov bytov majú v nebíčku stále teplejšie a teplejšie," hovorí pán Adamec.
V roku 1999 v Partizánskom platili v priemere 62,15 Sk/m2, v Košiciach to bolo 92,22 Sk/m2 (!!!) a v Sobranciach ešte viac - 164,25 Sk/m2...
Pán Adamec k uvedeným rozdielnym platbám, ktoré pretrvávajú aj v roku 2003 uvádza: "Rozdielne platby za tú istú službu by sa malo kvalifikovať ako okrádanie spotrebiteľa. Kvôli transparentnosti by bolo pre občana akútne dôležité, aby bol informovaný o spôsobe kalkulácie nákladov."
Slovenské telekomunikácie "vylepšili svoje účty za telekomunikačné služby spôsobom, ktorý občanovi neumožňuje priamu kontrolu hovorov, resp. ich počtu. Občania žiadajú, aby sa naďalej uvádzal počiatočný a konečný stav hovorov...
Chaos v oblasti účtovania v súvislosti s predajom tepelnej energie pre bytové domácnosti narastá. Súčasné vyúčtovacie doklady svojim obsahom neumožňujú vykonať ani základnú kontrolu správnosti. Úradne platný doklad neobsahuje ani tie východiskové údaje, ktoré sú od roku 1994 v dodatku označené ako povinné údaje. Štátne kontrolné orgány však takýto stav mlčky tolerujú.
Alarmujúce skutočnosti
Podľa prepočtov pána Adamca a jeho tabuliek vyšlo, že v Košiciach sú rozdielne platby alarmujúce. "Na ulici ČSĽA je spotreba 0,27 Gj/m2, na Jakobyho ulici 0,71 Gj/m2 a pri cene 300 Sk/Gj v roku 2000 bola cena na ČSĽA 81 Sk/Gj m2 a na Jakobyho ulici 213 Sk/m2... Okresné úrady Košice I, II, III, IV vydali cenové výmery za teplo č. 1/2001 a pre rok 2002 č. 4/2001. Rozdiely sú viac než zarážajúce. Dodávatelia zmenili ceny v 29 prípadoch od mínus 28 Sk/Gj po plus 165 Sk/Gj..." Uvedené je ťažko komentovať.
Možno tento stav napraviť?
Snahy zaviesť systém štandardizovaných formulárov trvajú už takmer desiaty rok. Do dnešného dňa však nikto nevie dať odpoveď na otázku, kto je za takýto cenový chaos zodpovedný a komu vlastne takýto stav vyhovuje. Jedno je však isté - občanovi sotva. O probléme vie Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Zväz slovenských spotrebiteľov, inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie, ale aj ďalšie kompetentné úrady. Na otázku, ako tento stav napraviť, pán Adamec odpovedá: "Fušerský spôsob vyúčtovania je zdrojom nespokojnosti občanov. Nedoplatky, ale aj stovky súdnych sporov vec neriešia. Nemôžem to inak nazvať, ako ľahostajnosť kompetentných úradov, ktoré nie sú schopné vyprodukovať jedno seriózne, zrozumiteľné a prehľadné štandardné tlačivo pre výrobcov tepla, ale aj správcov objektov, do ktorých by títo páni iba doplnili požadované údaje, ktoré sú označené ako povinné. Výrobcovia by boli nútení garantovať za správnosť údajov o výrobe a distribúcii tepla, ako aj za tepelné straty na rozvodoch, ktoré sú v ich vlastníctve a ktoré neprávom musí zatiaľ hradiť odberateľ. Správcovia by takto boli nútení oddeliť priestory, ktoré sa im nepodarilo dať do ekonomického prenájmu počas celého roka, ktoré takisto platí občan. Dôverujme, ale preverujme, dobré účty robia dobrých priateľov. Platí to, a bude platiť aj v budúcnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
