ktoré používajú nadmerne silný hlas, rozprávajú až krikľavo, t.j. premáhajú hlas. V tejto súvislosti treba upozorniť na nebezpečenstvo spevu v detských zboroch. Treba sa vyhýbať najmä prehnane silnému zborovému spevu, pri ktorom sa nevyvinutý hlasový orgán dieťaťa veľmi namáha a rýchlo unaví.
Hlasové poruchy sa môžu okrem spevu prejaviť aj v hovorovej reči, pri čítaní, recitovaní. Objavujú sa aj pri detských hrách, keď deti prihlasno rozprávajú, kričia. Napodobňujú zvuky zvierat, strojov, na čo ich hlasový fond nie je uspôsobený. Na to, ako školské deti utvárajú a používajú svoj hlas, majú veľký vplyv aj učitelia, no najmä učiteľky. Ak učiteľky používajú pri vyučovaní vysoký a silný hlas, škodia nielen svojim hlasivkám, ale ovplyvňujú aj utváranie hlasu u detí, ktoré sa ich usilujú napodobniť. Deti utvárajú hlas zvýšeným úsilím, presiľujú si činnosť hlasiviek a celého hrtana. Keď je tomu tak niekoľko rokov, môže sa u niektorých detí utvoriť spastická dysfónia s charakteristickým zachrípnutím. Preto je veľmi dôležité, aby všetci učitelia vedeli, že hlbší hlas šetrí hlasivky.
Učitelia, ale i rodičia by mali dbať, aby si deti upravili intenzitu svojho hlasu tak, aby sa vždy dobre počuli. Niektoré deti v hlučnom prostredí automaticky zvyšujú silu svojho hlasu. Takéto hlučné prostredie sa vyskytuje vo väčších detských kolektívoch - v škole, v školskej družine, pri počúvaní hudby a najmä na koncertoch modernej hudby. V takýchto prostrediach sa intenzita hluku pohybuje na hranici znesiteľnosti.
Poruchy hlasu nastávajú nielen pri nadmernom preťažovaní hlasiviek krikom a spevom, ale aj pri chorobách hlasiviek, pri ktorých deti hovoria namáhavo, chripia a niekedy strácajú hlas, sú afonické. Pre hlas je veľmi nepriaznivé až nebezpečné v čase zápalu presiľovať hlasivky spevom, hlasným čítaním alebo krikom.
Detská chrapľavosť sa u mnohých detí, najmä u chlapcov, upraví v období mutácie. V čase hlasovej krízy sa nemá orgán detí preťažovať. Odporúča sa rozprávať mierne hlbokým hlasom. Nesmieme zabúdať ani na odstraňovanie hygienických nedostatkov prostredia, ako prachu, dymu, pary a podobne. Učitelia si musia uvedomiť, aby deti pri branných pochodových cvičeniach nespievali na prašných cestách.
Najdôležitejšie je odstrániť zlozvyk detí - prihlasné rozprávanie a prekrikovanie doma, v škole alebo pri detských hrách. Dieťa sa niekedy nevie samo kontrolovať, najmä keď aj v rodine sa prihlasno rozpráva. Učitelia by mali poučiť rodičov, akým hlasom majú rozprávať, aby vedeli kontrolovať fonáciu dieťaťa. Pedagógovia v škole by mali deti upozorniť na prihlasné hovorenie, krik a spev.
Treba predchádzať správnym príkladom a nabádať dieťa, aby hovorilo tichšie, mäkko a jemne. Taktiež deti musíme naučiť správnej artikulácii a melódii. Nie je správne ani šepkať, lebo tak hrtanové svalstvo vyvíja oveľa väčšiu námahu ako pri hlasnej reči. Napokon sa treba postarať o zníženie hlučnosti prostredia, ktoré vyvoláva zvyšovanie intenzity a výšky hlasu, čo je veľmi škodlivé pre zdravie detí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
