Hlbší pohľad na zdravotný stav našej populácie naznačuje, že písať a hovoriť o zdraví nie je nikdy zbytočné.
U väčšiny z nás doteraz prevláda v súvislosti so zdravím tzv. patogenetické myslenie, ktoré je zamerané na hľadanie príčin ochorenia. Naproti tomu tzv. salutogenetické myslenie (salus = zdravie) je zamerané na hľadanie príčin zdravia. Patria k nemu otázky typu: Čím to je, že sú ľudia zdraví? "Čo sa deje tam, kde sa zdravotný stav človeka zlepšuje? Čo robiť, aby sme podporili tento proces ozdravovania, udržiavania či zlepšovania zdravotného stavu?
Rozdiel medzi patogenetickým a salutogenetickým prístupom k zdraviu a chorobe možno ilustrovať na otázke životnej záťaže - strese. Patogenetický prístup k otázkam stresu sa zaujíma o to, čo stres spôsobuje. Vieme, že jeho intenzita a zvlášť dlhodobé pôsobenie má veľmi často nepriaznivé dôsledky. Salutogenetický prístup je zameraný opačne. Nezaujíma sa o ľudí, ktorí v dôsledku záťaže rôzneho druhu ochorejú, ale o tých, ktorí - aj keď sú vystavení záťaži - tomuto stresu nepodľahnú a záťaž zvládnu. Veľmi dôležitú úlohu tu hrajú postoje k zdraviu, ktoré majú prvoradú dôležitosť pri rozhodovaní o tom, či človek záťaž zvládne alebo nezvládne.
Ak hovoríme o postojoch k zdraviu, obyčajne máme na mysli postoj k fajčeniu, k pitiu alkoholu, k telesnému cvičeniu, k odpočinku a pod. To všetko sú síce veci pre zdravie dôležité, avšak nám ide o čosi viac. Ide nám o všeobecnú rovinu postojov, kde sa napr. hovorí o životnom štýle človeka. O štýle, ktorý môžeme nazvať provitálnym a osobnosť, ktorá takto žije - provitálnou. Takúto osobnosť charakterizuje to, že vníma, chápe a rozumie tomu, čo sa okolo nej deje. Nevidí len úzky výsek sveta, ale aj svoje pozitívne miesto v ňom. V sociálnom dianí pozná "pravidlá hry" a má dôveru k nim i k trvanlivosti ich platnosti. Dôveruje tomu, že situáciu zvládne vlastnými silami tam, kde ide o osobnú situáciu, alebo skupinovými silami tam, kde ide o sociálnu situáciu. Takéhoto človeka charakterizuje napr. výrok: Je to ťažké, ale zvládnem to! Takýto človek prejavuje radosť aj pri spätnom pohľade, napr.: Toto som dokázal! a pod.
Ukazuje sa, že nie je zbytočné na chvíľu sa zamyslieť, ako na tom sme, alebo čo by sme mali urobiť, aby sa naša odolnosť voči záťaži zvýšila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
