prekonanú vzdialenosť menej nehôd, ako pri železničnej a autobusovej doprave. Ak porovnáme počet obetí, výsledok je alarmujúci. V roku 1984 pri leteckých katastrofách zahynulo približne 200 ľudí, v tom istom roku na cestách okolo 10-tisíc.
Podľa celosvetovej štatistiky bolo v civilnej doprave najviac leteckých nešťastí v roku 1985. Dodnes ostáva záhadou, čo mohlo byť príčinou, že jedna katastrofa prichádzala za druhou. Pokúsime sa popísať následky viacerých od seba nezávislých katastróf, či medzi nimi niekde nenájdeme súvislosť.
Po niekoľkominútovom lete asi 200 kilometrov od pobrežia Írska zmizol 23. júla 1984 z radaru Boeing 747 spoločnosti Air India. Na morskom dne sa podarilo nájsť čiernu skrinku, ktorá veľa o katastrofe neprezradila. Došlo k náhlemu výpadku elektrickej energie a tým záznam skončil. Údajne sa na palubu dostala výbušnina, ktorá lietadlo zničila. Neprežil nikto z 329 ľudí na palube.
Na pristávacej dráhe v Dallase sa 2. septembra toho istého roku roztrieštil obrovský trojmotorový Lockheed L-1011. Zobral si so sebou antény navádzacieho systému, automobil a jednu z letištných budov. Príčina havárie je presne známa, stroj sa stal obeťou riedkého meteoroologického javu s náhlou zmenou sily a smeru vetra. Nepriaznivé atmosférické podmienky stroj doslova strhli k zemi. Riadiaca veža dala príkaz na opakovanie pristávacieho manévru, ale pilot už nestačil zareagovať. Výsledok bol dosť smutný, 131 obetí, katastrofu prežilo 33 cestujúcich
Ďalšou obeťou sa stal Boeing 747-100 SR, ktorý po niekoľkominútovom lete narazil do svahu Osutaka. Pri lete 123 došlo k strate hydraulickej energie a stroj sa stal neovládateľným. Odborníci zistili, že tragédiu spôsobila pretlaková prepážka, ktorá oddeľuje kabínu od zvyšnej časti trupu. Japonské ministerstvo dopravy nariadilo okamžitú kontrolu všetkých Boeingov spoločnosti Japan Air Lines. Japonský minister dopravy mal šťastie, lebo letel s Boeingom tesne pred katastrofou. Podľa údajov spoločnosti Boeing sa v Japonsku v roku 1985 o tieto stroje vôbec nestarali a patrili k najstarším na svete.
Havarované lietadlo malo pred katastrofou nalietaných 18-tisíc cyklov prakticky bez údržby. V roku 1978 prešlo opravou zadnej časti a opravu urobili nekvalifikované osoby. Ďalší Boeing 747 havaroval 2. decembra na letisku v Rio De Janeiro. Ledva sa stihol dotknúť pristávacej dráhy skončil na bruchu v nákladnom priestore letiska. Nikto nebol zranený, lietadlo opustilo všetkých 278 cestujúcich núdzovým východom. Jeden motor horel, požiarníci oheň rýchlo zahasili. Prasklo lanko, ktorým sa ovládal jeden z motorov, škoda na lietadle bola 700-miliónov frankov.
V štatistike hromadných katastrof si Boeing 747 zabezpečil svetové prvenstvo v roku 1985. Zrážka dvoch strojov tohto typu v roku 1977 si vyžiadala 612 obetí. Pri štarte na letisku v Manchestri havaroval Boeing 737-200, vďaka pohotovému zásahu požiarnikov sa podarilo 89 cestujúcich zachrániť. Na palube zahynulo 54 cestujúcich, čo je dosť vysoký počet. Katastrofu zavinil jeden z deviatich spaľovacích komôr turbomotora JT8D-15. Motor vyrobila firma Pratt and Whitney, zodpovednosť v tomto prípade niesol výrobca motora a celého lietadla.
Pri štarte stroj spoločnosti Midwest Expres Airlines stratil niekoľko súčiastok z motora. Napriek tomu nabral výšku, ale v krátkom čase začal zmätene manévrovať. Stroj stratil motor a asi tri kilometre od konca dráhy zahynulo všetkých 31 cestujúcich na palube. V skutočnosti z desiatich prípadov u deviatich sú príčinou havárie nepriaznivé poveternostné podmienky a zlyhanie ľudského faktora...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.