oslavu.
Boli fanfáry, hostina aj vysokí ústavní hostia - a to Mazák nemal robiť. Prezident mu tak pokazil čurbes, že tri "impeachmenty" (proces odvolávania) by boli za to málo.
Schuster by privítal, "aby sa už neopakovala situácia, že Ústavný súd bude vstupovať do kompetencií prezidenta". Toto vmietol do očí jubilujúcemu súdnemu dvoru. A ešte by aj "ocenil, aby ústavní sudcovia nikdy nerozhodovali pod tlakom niektorých politických strán, médií alebo ekonomických skupín".
Isteže, prezident (a ktokoľvek) má právo na názor aj na jeho vyslovenie. Len treba ctiť a cítiť čas a miesto - je to akási základná slušnosť. Schuster mal na tento hodnotiaci súd skoro dva mesiace času; naráža totiž na prijatie sťažnosti Sergeja Kohuta (kauza Harabin, Súdna rada) a odloženie vykonateľnosti rozhodnutia (menovanie Harabina). On si však počkal až na mediálnu chvíľu, aby oslava patrične Mazákovi zhorkla. Je to podrazáctvo a chrapúnstvo - už ste videli pozvaného hosťa, ktorý na narodeninovej párty drží v jednej ruke dar a druhou dáva morálne facky jubilantovi?
Ani obsah nie je sranda - ak má prezident informácie, že ÚS rozhodoval pod tlakom strán, médií či ekonomických skupín, ide o mimoriadne vážnu vec a mal na to dávno verejnosť upozorniť. Alebo nevie nič a rozširuje klebety - potom je to však intrigán a nie hlava štátu. Reči o tom, že Mazák sa tajne stretol s Kohutom a Lipšicom ešte pred otvorením kauzy, všetci traja popreli. Ak je pravdou opak, ten, kto ich videl, má podať svedectvo. Nie je ale možné, aby sa prezident opieral o fámy a ešte ich rozširoval.
Teória, že Harabina odstrelil komplot výkonnej moci a Ústavného súdu, vyzerá logicky. Kto normálny by si želal na čele najvyššej inštitúcie všeobecného súdnictva absolútne nekompetentnú, morálnu i odbornú trosku? Sprisahanie Kohut-Lipšic-Mazák treba len dokázať. Ak nevieme, tak byť kuš. Novinári môžu do bludu kombinovať, u hlavy štátu je to viac ako priestupok a len trochu menej ako zločin.
Mazák diplomaticky vec zahovoril - pod politickým a mediálnym tlakom vraj Schuster myslel na kauzu Lexových sťažností z roku 1999, ktorými sa domáhal platnosti amnestie. Aj by sme uverili, keby na neskoršom stretnutí s primátormi prezident explicitne nemenoval kauzu, ktorá ho inšpirovala: "Bolo to v súvislosti s menovaním predsedu najvyššieho súdu. Keby boli prijali uznesenie, to beriem. Ale oni mi pozastavili výkon!" Tak - aj s výkričníkom.
Aby bolo jasné - keď sa rozčuľuje nad "pozastavením výkonu", mýli sa Schuster (a jeho našepkávači) aj odborne. Nevyplýva to síce doslova z ústavného článku o sťažnostiach, ale z analógie. Od novely ústavy z roku 2001 totiž platí, že pri konaní o nesúlade právnych predpisov môže ÚS pozastaviť ich platnosť až do konečného rozhodnutia. Úmysel ústavodarcu je jasný a ctihodný - predísť nenapraviteľným dôsledkom, ktoré by vznikli z pôsobnosti protiústavnej normy. Pri sťažnostiach proti porušeniu základných práv a slobôd také oprávnenie ÚS z ústavy nemá, ale v duchu úmyslu ústavodarcu - viď vyššie - my sa môžeme pýtať: Aký zmätok by vznikol a s akými následkami, keby prijatie Kohutovej sťažnosti Schuster nepokladal za prekážku a Harabina by menoval predsedom NS? Sodoma a Gomora a niet čo riešiť.
Účelom tejto obrany nie je povedať, že Mazákov dvor je zázračný a nemá chybu. Ani náhodou - je zvolený politicky (za čo ale nemôže) a vychýlený príliš doľava, o čom svedčí napr. socialisticko-škandalózny verdikt o ústavnosti regulovaného nájomného (podnet generálneho prokurátora). V zbore chýba viac arbitrov s konzervatívnym svetonáhľadom, čo sa zreteľne vyjaví o pár týždňov (3.apríl), keď prídu na paškál interrupcie. Povedzme, že to je vec vkusu. Jav, ktorý skoro deklasuje tento sudcovský zbor, je jeho úplná absencia vo verejnej diskusii. Vo svete je obvyklé, že ústavní sudcovia vstupujú ako vysoké autority do teoretických dišpút a aj sporov - aspoň takých, ktoré sú už uzavreté. Na Slovensku dlhodobo suplujú absenciu kvalifikovaných právnych rozborov v tlači komentátori, advokáti či aktivisti tretieho sektora, občas politici-právnici (Kresák a Orosz, kým boli aktívni). Prečo by niekto zo senátu, ktorý rozhodoval v kauze Kohuta, nemohol populárnou formou publikovať, čo sa vlastne stalo a prečo rozhodol tak, ako rozhodol?
Ústavnému súdu prichodí gratulovať a popriať veľa zdaru. A nám všetkým zase to, aby sa v "public relation" polepšil. A na chrapúňa nech zabudne...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
