v ďalších rokoch. V roku 2002 spotreba ovocia z mierneho pásma klesla pod hranicu 30 kg.
Svetová produkcia ovocia v roku 2000 sa pohybovala okolo čísla 346,1 mil. ton. V Ázii (okrem bývalého ZSSR) to bolo 63,9 mil. ton, v Afrike 45,4 mil. ton, v Oceánii 5,2 mil. ton a v Rusku 14,7 mil. ton.
Produkčná schopnosť v niektorých krajinách Európy nie je ustálená a pohybuje sa podľa ročných období. Taliansko 17,6 mil. ton, Španielsko 12,7 mil. ton, Francúzsko 10,3 mil. ton, Nemecko 3,1 mil. ton, Slovensko a Česko spolu 0,929 mil. ton.
Odporúčania zdravotníkov pre slovenských konzumentov ovocia jednoznačne signalizujú a varujú. Zmenu zdravotného stavu občanov k lepšiemu by znamenala konzumácia aspoň 80 kg ovocia na jedného obyvateľa. V krajinách západnej Európy priemerná spotreba ovocia dosahuje 108 až 145 kg na obyvateľa za jeden rok.
"Kto počtuje, ten gazduje,"
tvrdí jedno slovenské múdroslovie. Uvedené čísla odhaľujú tajničku, podľa ktorej musíme konštatovať, že Slovensko bude v oblasti sebestačnosti v produkcii ovocia pri vstupe do Európskej únie slabým partnerom a takmer bezzubým konkurentom. Ovocinárska produkcia i produktivita sú v katastrofálnom stave. Existujú však evidentné trendy, ktoré vzbudzujú oprávnený optimizmus. Možno to potvrdiť to slovami jedného z popredných slovenských ovocinárov, Ing. Pavla Eftimova, CSc., generálneho riaditeľa spoločnosti Galafruit so sídlom v Malej Tŕni v Trebišovskom okrese: "Ak sa trochu pohráme s názvom firmy, tak nám vychádza, že produkcia ovocia z mierneho pásma na Slovensku nie je taká beznádejná a môže byť v priebehu niekoľkých rokov skutočne v gala... V súčasnosti podľa prísnych európskych noriem máme uskladnených v klimatizovaných skladoch v Košických Olšanoch vyše 1500 ton nutrične plnohodnotných jabĺk. V katastri obce Malá Tŕňa (okres Trebišov) sme v jeseni 1997 vysadili 120 hektárov jabloní odrôd Idaret, Golden Delicious, Gala Must, Jonagored a Šampión. V miestach, kde sa darilo iba burine a bodľačiu o rok neskôr zakvitlo 383 000 ovocných stromov. Pre miestnych obyvateľov to nebol iba "zázrak", ale aj reálny prísľub zníženia vysokej nezamestnanosti. V roku 1998 sme vysadili ďalších 92 ha v systéme biologickej produkcie, ktoré odolávajú rôznym škodcom. Melódia, Selena, Rubinola, Topaz, Júlia, Prima, Angold a Rosana. Spolu 308 000 ovocných kultúr. V tretej etape v roku 1999 sme vysadili slivky, broskyne, nektárinky, hrušky, čierne ríbezle, spolu 120 000 stromčekov a 172 000 kusov kríkov..."
Naši sa vyrovnajú európskym kolegom
V čase, keď slovenské poľnohospodárstvo a ovocinárstvo prežívalo nezvyčajný pád a šok, v Malej Tŕni vyrastal veľký slovenský ovocinársky projekt. Sad chodili obdivovať zahraniční producenti ovocia. Odchádzali s obavami a na tvárach mali napísané " kvitne tu nádherný sad, ale hlavne tvrdá konkurencia". Bolo to hádam jediné ocenenie úsilia a práce progresívneho slovenského ovocinára na východe Slovenska Ing. P. Eftimova, ktorý každý rok posúva latku sebestačnosti v produkcii ovocia mierneho pásma stále vyššie a vyššie. Na otázku, aké sú plánované výnosy ovocia v Malej Tŕni odpovedal: "Jablká 7500 ton, broskyne 480 ton, hrušky 1210 ton, slivky 100 ton ročne."
Tvrdenia proti tvrdeniu
Oficiálne sa tvrdí, že Slovensko nie je sebestačné v produkcii jabĺk a takmer 60 percent z ročnej spotreby sa dováža. Je len samozrejmé, že profit z dovozu neraz prevyšujúci aj 35 000 ton nemá spotrebiteľ, ale obchodníci. Ceny menej kvalitných dovozových jabĺk štartujú pri 24 korunách za kilogram. Slovenská firma Galafruit takéto jablká ponúka za 5 až 6 korún. V obchodnej sieti sa neraz stáva aj to, že jablká zaradené do druhej akosti sa predávajú za 30 korún.
"Prevažnú časť jabĺk, ktorá je v ponuke na slovenskom trhu, by spotrebiteľ v susednom Rakúsku alebo Maďarsku odmietol kupovať," konštatuje rakúsky podnikateľ Ing. Jaroslav Čimčala, ktorý v tokajskej oblasti buduje rozvoj toľko žiaducej agroturistiky.
Ochrana domáceho trhu s jablkami pred dovozovou konkurenciou je prakticky minimálna. O protestných akciách slovenských producentov nikto ani len nepočul.
Za uplynulých sedem rokov slovenskí ovocinári s podporou štátu vysadili intenzívne ovocné sady na ploche 2,8-tisíca hektárov, z čoho jabloňové tvorili asi polovicu. Keby intenzita výsadby ovocných sadov pokračovala takým tempom, aký udala firma Galafruit, do roku 2005 by slovenské ovocinárstvo v produkcii jabĺk bolo úplne sebestačné.
Zamestnanie pre tisíce ľudí
"Dovoz jabĺk každoročne zaťažuje zahranično-obchodnú bilanciu stovkami miliónov korún," konštatuje Ing. Gabriel Leško z ovocinárskena firmy Galafruit, ktorý šéfuje klimatizovanému ovocnému skladu s riadenou atmosférou. Bolo by oveľa rozumnejšie, keby tieto peniaze štát investoval do výsadby ďalších ovocných sadov. Rozvoj ovocinárskej výroby v okrese Trebišov, kde je vysoká nezamestnanosť, by tieto investície priniesli dvojaký úžitok.
"V rastlinnej výrobe pri súčasnej technike postačí na výrobu na tisícoch hektárov niekoľko pracovníkov. Ovocinárstvo by však mohlo zamestnať tisíce pracovníkov. Pri vstupe do Európskej únie musíme rátať s voľným trhom a tvrdou konkurenciou, ktorá platí na jednotnom trhu. Každý premárnený deň prešľapovaním na mieste sa nám v budúcnosti môže kruto vypomstiť," hovorí Ing. Eftimov.
Cenovo prístupnejšie ako dovozové, ba aj kvalitnejšie
Ochranu spotrebiteľov, ale aj slovenských producentov ovocia z mierneho pásma nemá "v talóne" ani jedna politická strana. I to o čomsi svedčí. Pritom však slovenské inštitúcie dosť často proklamujú, že slovenské jablká sú cenovo prístupnejšie ako dovozové a neraz sú aj kvalitnejšie. Ing. Jarmila Eftimovová, ktorá sa dlhé roky zaoberá vedeckou analýzou chemickej ochrany ovocných sadov túto realitu potvrdzuje: "Slovenskí producenti ovocia sú v oblasti chemickej ochrany oveľa opatrnejší a uvážlivejší než zahraničná konkurencia." Ing. Rudolf Novysedlák, riaditeľ Frutexu Slovakia so sídlom v Bardejove, ktorá ročne spracuje stovky ton ovocia a zeleniny, sa orientuje na poľský trh: "Poľské jablká sú oveľa lacnejšie než slovenské..."
K dispozícii však máme aj ďalší názor. Ing. Andrej Maťaš, riaditeľ firmy Gira-Fruct v Giraltovciach: "Pred týždňom som doviezol poľské jablká určené na spracovanie na kompóty. Firma Galafruit z Malej Tŕne mi však ponúkla jablká s neporovnateľne vyššou kvalitou než sú dovozové."
Zvýšený záujem o kvalitné jablká z domácej produkcie prejavila aj obchodná sieť TESCO. Firma Galafruit z Malej Tŕne vie vo svojich klimatizovaných skladoch pri Košiciach splniť nároky odberateľov. To signalizuje trend, že kvalita a cena sú rozhodujúce faktory.
Ešte raz: "Kto počtuje, ten gazduje". V klimatizovaných skladoch v Košických Olšanoch v podmienkach riadenej atmosféry splňujúcej prísne európske normy je uskladnených 1500 ton jabĺk. Vyhľadávané odrody v prvej akostnej triede sa predávajú po 12 korún za kilogram. Odroda Jonagored za 14 a Golden Delicius za 17 korún. Idaret spotrebiteľa vyjde na 14 korún. Jablká menej kvalitné za 5 korún.
Cintorín vitamínov
V čase, keď bývalý minister pôdohospodárstva Koncoš, finančne podporoval psychotronikov, presnejšie pracovisko s jedným človekom a honosným názvom Pracovisko experimentálnej psychotroniky Výskumného ústavu živočíšnej výroby - útvar pre patogénne zóny v Senci a predstavoval ho jediný človek - A. Sándor, ktorý "hodil" na trh rôzne diskutabilné tieniče, aby tak napomohol zvýšiť produkciu, dostával 500-hektárový kedysi intenzívny ovocný sad pred bránami Košíc posledné údery nevšímavosti a ľahostajnosti, aby ho potom postihol úplný zánik.
František Eged, bývalý predseda JRD: "Na ploche 500 ha sa vysadilo vyše 207 000 ovocných stromčekov. Investície sa počítali na mnoho stovák miliónov korún. Do roku 2000 ovocný sad v katastri obcí: Košické Olšany, Byster, Zdoba a Rozhanovce mal zásobovať druhé najväčšie mesto SR plným sortimentom ovocia mierneho pásma. Stovky miliónov korún zapadlo do nenávratna do rozhanovského bahna a zabudnutia. Také čosi by si nedovolil ani ten najbohatší štát na svete..."
V tých rokoch (1979 - 1990) mladý a nadaný ovocinár Ing. Eftimov začal raziť inú progresívnejšiu a premyslenejšiu ovocinársku cestu. Nenašiel však pochopenie a ovocný sad pustol: "Ovocinárstvo musí mať rovnaké pestovateľské podmienky a podporu štátu, ako ostatné plodiny. Politický program dostal prednosť pred odbornosťou. Ovocné sady sa "vytisli" na svahy, kde sa nedarilo ani burine. Z predpokladanej úrody 5000 ton ovocia sa dnes v sade neurodí ani jedno jabĺčko, hádam iba plánky. To však neuberá na úcte a zásluhách bývalého predsedu Egeda". Ing. Eftimov sa pustil do ťažkej práce, pretože obnoviť zničený sad je oveľa ťažšie ako vysadiť nový.
Srdce a um ovocinára
Ing. Eftimov začína tento ovocinársky cintorín postupne meniť na produkčný sad: "Blízkosť mesta Košice mi vnukla myšlienku vysadiť v Košických Olšanoch a v Bysteri nové sady. Zachraňujeme čo sa ešte zachrániť dá. Mesto ovocie potrebuje. Na ploche 30 ha s výsadbou jabloní sa nové postupy ošetrenia ukazujú ako sľubné. V roku 2003 očakávame pôvodnú produkciu hodnú intenzívneho sadu. Na rovnakej výmere 33 ha jabloní v sezóne vysádzať vybrané druhy jabloní. Srdce mi nedá, aby som okolo toho zanikajúceho sadu prechádzal ľahostajne nevšímavo," zdôrazňuje.
Keď to rozmeníme na drobné, vychádza nám, že firma Galafruit dokáže v budúcnosti vyprodukovať ročne 7500 ton jabĺk, 480 ton broskýň, 1210 ton hrušiek, 380 ton ríbezlí, 100 ton sliviek.
Tento rozhodný ovocinársky krok pred bránami mesta Košice neznamená iba vstup Slovenska do Európskej únie ako rovnocenného partnera, ale aj odbremenenie zahranično-obchodnej bilancie, ktorá sa v súčasných rokoch pohybuje okolo 350 miliónov korún. Investovať do vedy a ovocinárstva je viac než akútna požiadavka, je to otázka prežitia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
