desaťročia hlavným exportným produktom tohto ostrova v Karibskom mori. Kubánske cukrovary v čase rozkvetu odvetvia zamestnávali 420 000 pracovníkov. Z nich štvrtina zostala bez práce doslova z večera do rána. Asi 40 000 z nezamestnaných pracovníkov cukrovarov by sa malo zmeniť na roľníkov a 60 000 ich poberá plnú mzdu a navštevuje rekvalifikačné kurzy.
Kuba sa stala veľmocou vo výrobe cukru na začiatku 20. storočia. Väčšina jej produkcie smerovala do USA. Viaceré cukrovary patrili americkým spoločnostiam ako Hershey a iným. Cukrovary a trstinové plantáže boli znárodnené po víťazstve ľavicových povstalcov, vedených Fidelom Castrom, ktorí vstúpili do Havany 1. januára 1959. Kuba dosiahla rekordnú produkciu cukru v roku 1970, keď ho vyprodukovala 10 miliónov ton. Ešte v roku 1989 bola jeho produkcia 8,5 milióna ton. Keď sa sovietsky režim na začiatku 90. rokov rozpadol, začali sa ťažké časy aj pre kubánskych pestovateľov cukrovej trstiny a jej spracovateľov.
V roku 2000 sa na Kube vyrobili už iba 4 milióny ton cukru. Bolo to rovnaké množstvo ako v roku 1919. Vláda chcela prevádzkovaním najlepších cukrovarov udržať túto produkciu aj v nasledujúcich rokoch, ale v dôsledku organizačných problémov sa ho tento rok vyrobí len 2,7 milióna ton. V krajine niet dostatok náhradných súčiastok pre cukrovary a mazadiel. Slabé sú aj dodávky cukrovej trstiny. Vlani dosiahli príjmy krajiny za predaj cukru do zahraničia 440 miliónov USD. Bola to len štvrtina hodnoty, ktorú Kube priniesol turistický ruch. Ekonómovia, ktorí poznajú kubánske hospodárstvo uvádzajú, že jednostranná orientácia ostrova na pestovanie cukrovej trstiny zo 60. rokov minulého storočia, bola hlavnou strategickou chybou Castrovho režimu. Druhou bolo podcenenie významu turistického ruchu v krajine. Najdôležitejšou však je pokračovanie politiky režimu, ktorý nedovoľuje rozvinúť osobnú iniciatívu jednotlivcov v malom podnikaní a pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
