Kúpite si lístok, sadnete si, zhasnú svetlá a zapnutím premietačky sa pred vašimi očami začína odohrávať príbeh. Príbeh zaujímavý, či nudný, humorný, či tragický, reálny, či fantastický. Ten príbeh je vám vydaný napospas - vy ho hodnotíte a skúmate. V priebehu filmu môžete vstať zo sedadla a odísť - tým pádom ste príbehu vo svojom merítku udelili najhoršiu známku, alebo budete sledovať dychtivo až po záverečné titulky a potom o ňom nadšene rozprávať. Dobrý film vo vás dlho doznieva, tak ľahko na neho nezabudnete, zanechá vo vás myšlienku, posolstvo...a tak to má byť. Ďalším "plusom" je ničím nenahraditeľná atmosféra kina, ktorá sa doma vytvoriť nedá - kino je proste jedinečné. Dnes nám kiná ponúkajú naozaj širokú škálu žánrov, každý si príde na svoje: rozprávky nie len pre deti, komédie, thrillery, horory, komerčné, či "nezávislé" premietané vo filmových kluboch. Každý má možnosť si vybrať podľa svojho vkusu. Poslednou zaujímavou filmovou akciou v Košiciach bol desiaty ročník Febiofestu, prehliadky filmov, ktorý sa v Košiciach konal v kine Tatra. V rámci Febiofestu bolo ponúknutých desať filmov v priebehu piatich dní, od 17. februára do 21.februára. Každý deň boli premietnuté dva filmy, to znamená že ani pri vynaložení nadmerného úsilia by sa nedalo stihnúť všetkých desať, ale čo už. Zaujímavé je to, že šesť filmov z desiatich, čiže šesťdesiat percent bolo českej produkcie, jeden film bol česko-slovenský a, bohužiaľ, ani jeden slovenský. Ale na to si už pomaly zvykáme. Herec a režisér Martin Huba túto situáciu vystihol v jednom rozhovore slovami: "Česká kinematografia má oproti slovenskej výhodu v tom, že poskytuje priestor pre široké názorové spektrum. Charakterizuje ju rôznosť. Slovenská kinematografia takmer neexistuje. Česi nakrútia okolo sto filmov ročne. Z času na čas sa môžu pomýliť, ale keď sa robí jeden film ročne, tak by sa to nemalo stať. Ak sa pomýli slovenský režisér v jednom filme, zničí tretinu potenciálu, ak sa pomýli český režisér, zničí stotinu." Ja ale nechcem horekovať nad situáciou, ktorá je nám všetkým dobre známa, chcem vám povedať o filme, o jedinom, na ktorý som sa v rámci Febiofestu dostala. Jeho názov je Ďalších desať minút a je to vskutku zaujímavý snímok. Jeho zaujímavosť tkvie v tom, že je to poviedkový film a nie je dielom jedného režiséra, ale rovno siedmich. Siedmich nie obyčajných režisérov, ale siedmich najlepších nezávislých režisérov sveta. Začiatočným a celým filmom sa tiahnucim motívom je záber na rieku, z ktorej sa pred každou poviedkou vytvorí podpis režiséra. Poviedky sú podľa názvu zamerané na desať minút, sú o tom, čo všetko sa môže za takých desať minút stať: niekto môže zmeniť celý svoj doterajší život, môže sa zachrániť život dieťaťa, môže nastať zlom vo voľbách alebo toľko môžu trvať drogové halucinácie. Síce sú poviedky krátke, sú mimoriadne originálne a zaujímavé, je poznať, že ich režiséri sú skutočne majstri. Určite odporúčam. Výherca predošlej Pátračky je Gabriela Gajdošová. Dnešná súťažná otázka/úloha znie: Napíšte mi, aký nápad na poviedkový film s témou ďesať minút by ste na mieste režiséra použili vy. Odpovede posielajte mailom na: silvia.bardovapost.sk, alebo na adresu redakcie (Boženy Němcovej 32, Košice). Majte sa!
Autor: Silvia Bárdová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
