platinovej slovenskej kapely Horkýže Slíže. Prečo platinovej? Za ich najnovší album Kýže Slíz totiž majú platinovú platňu. Momentálne sú chalani plne vyťažení kvôli koncertnej šnúre po celom Slovensku, ktorá má veľký úspech. My sme si ich však na chvíľu odchytili a čosi sa povypytovali...
Pamätáte si svoj prvý koncert? Mal úspech? Aký bol?
SABOTÉR: "Prvý koncert bol geniálny, lebo prvý nie? Kuko bol vtedy na vojne, ušiel z vojny aj zo šnúrami. Bolo to v jednej dedinke pár kilometrov od Nitry, odkiaľ vlastne všetci pochádzame. Prišiel so šnúrami, čo strážil nejaký stolík, alebo čo to bolo, na rote... Ešte po ceste v autobuse nám vysvetľoval, že čo budeme hrať, aké akordy... jednu novú pesničku, hovoril nám text. Zahrali sme a kamarát to tam nahrával na kazeťák. Počúvali sme to potom u mňa doma. Kuko povedal, že už môžem umrieť, už sme nahratí, má to úspech môžem umrieť. Boli sme strašne happy vtedy z toho. Potom... vedeli sme, že v Nitre je zázemie. Mali sme tam ľudí - kamarátov a tak. Čakali sme, že ako to dopadne v inom meste. Ďaľší koncert bol v Prievidzi. Aj tam sa ľudia chytali, tancovali. Tak sme si povedali, že to asi nebudú len kamaráti z Nitry, že musíme pokračovať, tak sme šli ďalej..."
Máte radšej väčšie koncerty ako klubovú atmosféru?
ŠTEFKO: "My sa snažíme hrať v tých kluboch, lebo kluby sú najlepšie, ale keď sa inak nedá, tak ostáva športová hala. Na Slovensku by klubov mohlo byť viacej.
MAREK: "Hlavne tých väčších klubov je tu strašne málo."
SABOTÉR: "V Košiciach sa nám potom stalo, že keď bol menší kulturák, ostalo vonku niekoľko ľudí. Potom chodili maily, že čo ste debili? Prečo hráte v takom malom... My fakt musíme hrať vo väčších veciach, aby potom nechodilo 300 smsiek a mailov."
ŠTEFKO: "500 ľudí bolo vnútri a 400 sa ich otočilo pred nápisom vypredané. Chodili sme hrať na Jedlíkovú, a tam to bolo veľmi zle zorganizované, čo sa týka lístkov, lebo tie panie tam si mysleli, že príde 20 ľudí, tak orazili 100 lístkov a páni vrátnici 60 týpkov poslali preč. Predali tých 100 lístkov a povedali, že už je vypredané."
MAREK: "Ale vraj od nášho koncertu sa tam porušila statika a už tam nerobia koncerty. Bolo tam okolo 700 ľudí, malo tam byť 350. Nejaký nosník sa tam porušil."
Myslíte, že je kvalita úmerná počtu fanúšikov na koncerte?
SABOTÉR: "Je to hlavne v tom, že čím väčšia masa, tým viac energie sa valí na človeka na pódiu. Lepšie sa hrá."
Nedá nám neopýtať sa na nedávnu "pseudokauzu Pročko"? Nerozmýšlali ste nad tým, že nebyť tejto reklamy zadarmo, menej by sa o vás hovorilo v médiách... Či by to malo vplyv na váš terajší úspech?
MAREK: "Škoda rozmýšľať nad takými vecami... To prišlo... Pomohol nám, sebe uškodil... Nebránime sa tomu, pomohol nám. Určite sa predalo viac aj kvôli tomu, ale určite nielen kvôli tomu."
ŠTEFKO: "My sme mali zlatú platňu už predtým. Ľudia sa chytali na letných festivaloch a stále to išlo viac... Šnúra Kýže Sliz to len utvrdila. Tá kauza bola pri konci šnúry. Na koncerty chodilo veľa ľudí už predtým, než vypukla kauza. Je pravda, mediálne pomohol. Každá babenka v najposlednejšej dedinke vie, kto sú to Horkýže Slíže, ale že by to ovplyvnilo nejako predaj? Ťažko povedať... Myslím, že na základe tohto si nikto nepôjde kúpiť album do obchodu. Je to len zviditeľnenie v médiách."
Horkýže Slíže sú hlavne o uletených textoch. Hudba ako taká nezohráva veľkú rolu...
ŠTEFKO: "No... Ja by som trošku odporoval... Na MusicBoxe išiel 'Vlak' a ja mám dieťa, Mário má deti a všetci malí, čo majú 3-4 roky vlastne nechápu tie texty... Nevedia o čom sa spieva... A ten 'Vlak' si pospevovali. Nemôžem povedať, že je to všetko len o textoch... Áno, je to možno 70% o textoch, ale je tam aj tá muzika."
MAREK: "Raz bola jedna otázka: 'Počúva vás náš nejaký polročný brat alebo čo... Viete si to vysvetliť?' Ja som vtedy povedal, že je to asi v tom, že to nie je len o textoch."
ŠTEFKO: "Je pravda, že z časti je to o textoch. Texty sú jedinečné, výborné, humorné, ale nikdy by som to nezahadzoval. Muzika je taktiež podstatná."
MAREK: "Muzika je taká tá obálka textov a kebyže je debilná, hnusná, tak je to o ničom..."
(No... Môj mladší brat vie melódiu Kohútik jarabý... :) - pozn. red.)
S kým si myslíte, že sa delíte o fanúšikov? Aký je asi profil vášho fanúšika?
KUKO: "Ja si myslím, že tí, čo chodia na naše koncerty, počúvajú okrem "Slížov" český Kabát napríklad. A zo slovenských kapiel? Je to taká zmeska... Je to zmeska ľudí, kde sú určite pankáči, ktorí chodia na Zónu A, Slobodnú Európu, Conflict... Sú tam potom takí ľudia, čo chodia na Vidiek..."
ŠTEFKO: "Tí mladí, čo ja viem, čo majú 12-13, tak tí počúvajú Iné kafe a idú aj na Horkýže Slíže. Čo majú 18, 19, 20, tí možno chodia na No Name a počúvajú sem-tam Horkýže Slíže, lebo sa im páčia texty. Čo majú 30, počúvajú Můllera, Vidiek a takú normálnejšiu muziku a chodia na Horkýže Slíže, lebo sa tam vybláznia."
KUKO: "A ešte sú tam rodičia, ktorí tam dojdú s deťmi a počúvajú Peťa Lipu napríklad, no majú tam deti."
Poslali ste si niekedy smsku na MusicBoxe?
KUKO: "Áno. No jasné, veď to treba vyskúšať. Zapol som MusicBox... (Budem úprimný k ľuďom, lebo ľudia chcú počuť pravdu.) Pozrel som aké mám číslo a nevyskúšal som to na nikom inom... Ja som to skúsil raz a manželka to skúsila raz, ale môžem povedať, že tie 2-3 hlasy, čo som tam ja dal určite neovplyvnili hranosť. Aj Desmod! Dal som aj Desmoďákom hlas!"
ŠTEFKO: "Najviac sa mi páči... My berieme vždy na koncerty cédečká a najlepšie na tom je to, že keď nemáme cédečká od firmy, tak ich Kuko ide normálne kúpiť väčšinou do Tesca a predávame ich na koncertoch. Ono to je také srandovné, že vlastne tie predavačky si potom myslia: 'Ahá! Jasné! Bodaj by ste nemali zlatú platňu, keď si chodíte kupovať cédečká!'
MAREK: "Je to bezziskový predaj. Kúpi sa za 300 a predá za 300."
ŠTEFKO: "Vždy je dobré mať nejaké to cédečko pri sebe."
Máte radi novinárov? Radi poskytujete rozhovory?
ŠTEFKO: "Nebránime sa... Nám je to jedno."
KUKO: "Si pamätám, že sme boli strašne unavení z jednej akcie. Chalani už urobili rozhovory s každým... Každý dostal totižto rovnaké otázky a oni to vydržali..."
ŠTEFKO: "Boli 4 hodiny ráno!"
KUKO: "Ja som šoféroval. Bol som nevyspaný. Bolo tam veľa otravných ľudí. Už sme mali naštartované, len sme čakali na chalanov. Konečne sme boli všetci v aute a už som sa išiel pohnúť. Vtedy mi chlapík strčil diktafón pred volant a hovorí: 'A na teba mám jednu otázku!' Vtedy som hovoril: 'Daj tú ruku preč, lebo tak tie dvere zabuchnem, že ruka pôjde s nami.' Vtedy som mal strašné nervy, ale inak ako v pohode."
Autor: Marianna Mazáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
