prišli, si zaspomínali a odhalili pamätnú tabuľu na škole, ktorá nesie Tatarkovo meno. Mramorová tabuľa čakala na túto chvíľu vraj niekoľko rokov, lebo podľa bývalej riaditeľky sa spisovateľ na portréte na seba vôbec nepodobal.
Povestné fúzy chýbajú aj na buste na pamätníku, ktorý v roku 1991 odhaľoval bývalý český prezident a Tatarkov priateľ Václav Havel. „To je podoba zo skorších rokov. Je však pravda, že ľudia poznali Tatarku viac s jeho fúzmi, ktoré začal nosiť neskôr. A s neodmysliteľnou cigaretou v ruke, ja som ho bez nej hádam ani nevidel," hovorí starosta Plevníka-Drienového Jozef Štens. Na Tatarku má osobné spomienky, jeho stará mama bola totiž spisovateľovou najstaršou sestrou.
Žijú tu aj Časnochovci, príbuzní zo strany Tatarkovej matky. Po otcovi sa však nezachovala ani fotografia. Odišiel na vojnu, keď mal Dominik asi rok, a viac sa nevrátil. Tento moment, detstvo bez otca a naopak dominantu matky, často zachytával Tatarka vo svojich dielach.
Najmä v 50. a 60. rokoch „karpatský zbojník", ako sa Tatarka sám nazýval, chodieval do rodnej dediny pod Manínom dosť často. „S bratrancami a sesternicami sme ho vždy vyčkávali na verande. Ja som mal asi 13-15 rokov, bol k nám veľmi kamarátsky," spomína Štens.
Tatarkovi rodičia prišli do Plevníka začiatkom storočia zo Skalitého pri poľských hraniciach spolu s vlnou ďalších Kysučanov. „Boli to noví ľudia, možno aj vzdelanejší a majetnejší. Medzi domácich Plevničanov a Drienovčanov nie vždy zapadli, asi v tom bola obyčajná ľudská závisť."
Mnohí gazdovia sa vraj na Tatarku aj urazili za to, že ich opísal vo svojich knihách. „Keď niekto otvorene povie, čo sa hovorí len tak pod pokrievkou, môže sa to niekoho aj dotknúť. Ako spisovateľ niečo možno aj prifarbil. Z rozprávania viem, že mu to aj dávali najavo, keď sa už ako známy spisovateľ vracal do rodiska."
Štens ale tvrdí, že mimoriadny rozprávačský talent mali v krvi aj Tatarkove sestry. „Bola radosť ich počúvať, presedeli sme pri nich hodiny. Keby v tom čase mohli dievčatá študovať a písať, boli by z nich určite tiež známe spisovateľky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
