chodiť pravidelne do kostola alebo na spoveď a aj preto je z neho dnes neveriaci. "Keď prišli na návštevu, tak sme museli hneď rozprávať Otčenáš, Zdravas. Nadobudol som k tomu odpor, bola to povinnosť - nerozmýšľaj, musíš." A generálny prokurátor Milan Hanzel musí len veľmi nerád. Na jeho vzťah s ministrom vnútra, ktorý je kresťanský demokrat,
to ale vraj vplyv nemá: "To je jeho vec, sú to súkromné záležitosti."
Rok 1968 - šok
Hoci sa päťdesiatpäťročný Hanzel na väčšine fotografií neusmieva, "srandu" si robí rád. Súvisí to možno aj s jeho priezviskom: "Ktoré je odvodené od nemeckého hänseln, čo je podpichovať." Po skončení Strednej všeobecnej školy v Košiciach odišiel napriek želaniu rodičov na právo do Bratislavy, otec chcel mať zo syna inžiniera, mama lekára. Na práve sa zoznámil so svojou manželkou. "Dnes je sudkyňou na Najvyššom súde."
Aj ona mala problémy so zatiaľ bývalým predsedom Štefanom Harabinom: "Potom, čo rozhodovala v správnom
kolégiu veci týkajúce sa ústredných orgánov správy, pán predseda Harabin ju preradil na rozhodovanie o veciach dôchodkových." Hanzel má teda informácie z prvej ruky a on dodáva, že "niekedy až nepríjemné".
Na práve zažil najlepšie roky v ére Beatles, ale aj rok 1968. Hovorí, že vstup ruských vojsk bol preňho druhou najväčšou tragédiou v živote po smrti rodičov. "Mysleli sme si, že zmeníme svet, bol to šok, ktorý ma poznačil na celý život." Boli jediný ročník, ktorý neštudoval vedecký komunizmus: "Aj nám to potom vyčítali."
Po skončení školy sa oženil, dnes má dve deti - syna Miloša, ktorý žije v Kanade a venuje sa bankovníctvu a dcéru Katarínu, ktorá vyštudovala ekonómiu a dnes pracuje na Úrade práce.
Gašparovič kolega, Mečiar ho rád nemal
Na katedre trestného práva robil Hanzel po škole s prvým ponovembrovým generálnym prokurátorom Ivanom Gašparovičom, aj s dnešným ombudsmanom Pavlom Kandráčom. S Gašparovičom sa stále stretávajú, aj počas rozhovoru mu predseda HZD volá a po jeho skončení vchádza do kancelárie.
Dnešný generálny prokurátor robil po profesúre niekoľko rokov na vojenskom súde. "Nebola tam veľká zaťaženosť trestných vecí." Vtedy sa sťahoval z Levíc do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy. Tu sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti a za Moravčíkovej vlády bol ministrom. "Mal som byť aj sudcom na Najvyššom súde, ponúkol mi to minister Liščák. Pán Mečiar však vyhlásil, že na to nie som politicky vhodný."
Šiel teda robiť advokáta. "To manebavilo, nevedel som robiť obštrukcie. Žiadne lozenia za sudcami alebo nejaké úplatky." Vtedy odmietol zastupovať ľudí okolo údajného banskobystrického bossa podsvetia Mikuláša Černáka.
Pre SDĽ robil program
Po voľbách v roku 1998 chcel byť generálnym prokurátorom Robert Fico, nemal ale dostatočný vek, tak prišiel na rad Hanzel, o ktorom sa tvrdí, že je nominantom SDĽ. Pred voľbami im pomáhal s programom, ľavičiari sú mu blízki. "Mám sociálne cítenie a inklinujem k chudobným." Z SDĽ mal rád Weissa, Fogaša alebo aj Fica. No napriek tomu hovorí, že reči, že dnes má blízko k Ficovi, nie sú pravdivé. Sám Hanzel sa do politiky nechystá: "Celý svoj život som bazíroval na odbornosti." Napriek tomu v roku 1976 vstúpil do Komunistickej strany, prinútil ho vraj šéf z Prahy, ktorý mal problém, že tam Hanzel ako podpredseda súdu nie je. "Poslali ho z Prahy za mnou a nemal sa vracať skôr, kým ma nepresvedčí."
Černák na svahu? Priestupok
Najvýznamnejšie prípady Hanzel riešil ako vojenský sudca. Obidva sa odohrali v leopoldovskej väznici. Vyriešil ich.
V prvom prípade dozorcovia zbili na smrť väzňa, ktorému do odpykania trestu chýbali len dva mesiace. Prišlo sa na to výsluchmi, ale človek, ktorý podľa Hanzela najviac bil, zostal nepotrestaný.
Druhý prípad sa týkal lekára, ktorý do väznice pašoval rôzne veci. Jeho nelegálna činnosť nadobudla také rozmery, že si musel robiť evidenciu - a práve tú policajti našli.
Naposledy sa generálna prokuratúra zapojila aj do oznámenia premiéra, že doňho na svahu sácal Mikuláš Černák: "Už je ukončené dokazovanie, je tam návrh, že ide o priestupok."
Mandát súčasného generálneho prokurátora sa končí v januári 2004. Hanzel už vie aj to, koho by odporučil za svojho nástupcu. Ide o mladého prokurátora: "Nie je z Bratislavy, meno nepoviem. Okrem odbornosti je potrebné, aby perfektne ovládal angličtinu."
On sám má v tomto hendikep: "Do odborných debát sa nepúšťam." To, čo vo voľnom čase najradšej číta, je Švejk, ale aj Hemingway. "Podľa neho som sa učil písať aj rozhodnutia. Teda podľa Hemingwaya, nie Švejka. (Smiech.) Rozhodnutia musia byť totiž jasné, zrozumiteľné, nie kvetnaté."
Byt, dom, hypotéka
Hanzel vlastní štvorizbový byt v centre Bratislavy, Fiat Punto, ktoré má po synovi a v dedinke Bodíky rekonštruuje rodinný dom. Bodíky sú známa rekreačná oblasť pri Dunaji na južnom Slovensku. Na dom si zobral osemstotisícovú hypotéku: "Už sa tam dá aj bývať, zvonku je to omietnuté a vnútri treba dokončiť napríklad svetlo. Celkový rozpočet na rekonštrukciu je 3,5 milióna."
Pri slove úplatky sa generálny prokurátor smeje: "Neviem, či odpudzujem, alebo čo, ale nemám problém s tým, že by niekto niečo ponúkal." Iba raz bol za ním bývalý prokurátor kvôli mimoriadnym dovolaniam v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne: "Tam bola intervencia, aby sme sa neponáhľali, že nám to nezabudnú, ale poslal som ich preč."
Hovorí, že vie aj o tom, že ho preverovali, alebo podozrievali, že pomáhal privatizovať SDĽ: "Nie je to pravda, zákon je neúprosný."
V súčasnej funkcii má Hanzel stotridsať percent z platu
poslanca, k dispozícii má služobné auto so šoférom a príplatky za jedlo, z ktorých si niekedy účtuje aj služobné cesty. Spolu s manželkou tak zarábajú okolo 120-tisíc mesačne. "Ako advokát by som zarobil oveľa viac, ale to som robiť nechcel."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
