teraz i Klausa. Prvý mal derniéru, druhý premiéru; z Havla bol dojem vľúdnejší, z Klausa chladnejší, ale inšpiratívny.

Je to prirodzené. Ide nielen o absolútne odlišné typy štátnikov, ale navyše aj s inak "ustlanými" vzťahmi na Slovensku. Aj navzdory Schusterovmu úsiliu o jeho typickú familiárnosť preto pripadal Klaus meravý a ostražitý. Medzi ním a jeho prirodzenými spojencami v SR, ktorými by mali byť pravicové strany (a je ich požehnane), totiž existuje historický chlad, daný spomienkami na kampaň °92 a potom špecifickými vzťahmi s Mečiarom. To je pre mulicu typu Klausa psychicky nezdolateľná bariéra. Schustera zase podceňuje, nemá si s ním veľmi čo povedať...

Spoločný brífing, ktorý vystrojili, však bol chuťovkou - ústrednou témou bol totiž Irak. A tak sme videli zaujímavé predstavenie s trochu obmenenými rolami. Schuster, starý komunista, obhajoval tvrdú vojnovú líniu Busha: "Nemáme prečo neveriť USA, ktoré majú viac informácii ako všetky iné krajiny", povedal napríklad. Opakovane podporil útok na Irak "v plnom rozsahu, keďže rezolúcia BR OSN dáva na takýto zásah dostatočný mandát". (Schuster sa v názore utvrdil ešte aj dopoludňajšou konzultáciou s "priateľom" Kwasniewskim, ktorý poslal urýchlene do Zálivu 200 ďalších poľských vojakov).

Klaus, veľký priaznivec anglosaskej tradície a politického štýlu, kontrastne prezentoval omnoho striedmejšie stanovisko ČR, ktoré bojové nasadenie jednotky v Zálive výslovne viaže na nový mandát OSN a bez neho umožňuje len humanitárne pôsobenie. Klaus si tému vyslovene užíval; jednak stanovisko Špidlovej vlády a českého parlamentu je v súlade s jeho (na konzervatívca dosť nepochopiteľným) názorom, jednak jeho briskné formulácie, dokonale kontrastovali s ťarbavou neschopnosťou Schustera vytlačiť zo seba jednu vetu, v ktorej by nechýbal buď podmet, alebo prísudok.

Zásluhou Klausa preto poznáme aj presnú odpoveď na spor, ktorý sa včera okolo pôsobenia slovenskej jednotky rozpútal: "Sme si vedomí, že slovenský mandát odlišný od českého, ale rýchlosť kolóny bude určovať v tomto prípade najpomalšie, nie najrýchlejšie vozidlo, takže menší mandát českej časti jednotky brzdí v tejto chvíli jednotku ako celok". A je všetko jasné - naši by síce mohli bojovať, ale bez Čechov, ktorí tvoria štyri pätiny roty, nie sú bojaschopní...

Fico teda zbytočne a hlúpo zavýja, že vojakov treba zavolať domov - aj najväčší pacifisti Nemci majú svoju jednotku s humanitárnym poslaním v Kuvajte. Mimochodom - odkaz pre KDH: Ich druhé hlasovanie proti uvoľneniu dopravných ciest spojeneckým transportom bolo tiež absurdné, keďže samotní Francúzi a Nemci dali USA už dávno k dispozíci všetky dopravné cesty i letiská za účelom irackej operácie... To len pre poriadok. A ako to včera povedal Klaus? "Relevantní je naše chování, nikoliv naše rétorika". Tak.

Hoci Klaus ešte v Prahe pred odjazdom jednoznačne povedal, že neprichádza riešiť žiadny problém, ale na štandardnú zoznamovaciu návštevu, nebol by to Schuster, keby vynechal príležitosť vystrojiť opäť neplechu. Nie je jasné, či spolu naozaj rozprávali o Rómoch, ktorí údajne zase utekajú do Čiech. Nevidieť totiž, čo by dvaja prezidenti už na kauze mohli riešiť, hoci český veľvyslanec otázku nastolil. To je napokon jedno.

Nie je však už jedno Schusterov obludný komentár, že "ide o dôsledok prijatia niektorých reformných zákonov". Odkiaľ to berie, ako sa opovažuje takto dristať? Je neznesiteľné, ako svoje niektoré posadnutosti, ktoré nemajú absolútne nič spoločné so stanoviskom vlády, tlačí von cez oficiálne príležitosti. Kto mu dal právo sľubovať, že až sa to vyhodnotí, "budú prijaté kompenzačné opatrenia"? Aké kompenzačné opatrenia, komu ich treba? Koľko Rómov ušlo? Desať, sto? Ked odchádzali pred dvoma, troma, štyrmi rokmi, ktoré reformné zákony ich vtedy vyháňali?

Klaus reagoval opäť s nadhľadom - "tam, kde sú voľne priestupné hranice a rôzne podmienky, putuje sa smerom, kde sú podmienky vľúdnejšie, čo môže spôsobiť potiaže." Absolútne presné a jednou rozvitou vetou. Kúzelný je ale dovetok: "Na nápad, ako to riešiť, sme neprišli". Treba poznať Klausa veľmi hlboko, aby jeden vycítil ten absolútny sarkazmus v týchto piatich slovách.

Návšteva Klausa podtrhla úplne odlišnú dramaturgiu, ktorú dostáva výkon funkcie českého prezidenta. Dá sa však s úspechom pochybovať, či bude žať úspechy, ako tá Havlova. Klausovi, navzdory deklamovanej ľudovosti, chýba rozmer vrúcnosti a bezprostrednosti Václava Havla. Vie si získať obdiv a rešpekt, ťažšie už vyvolá pozitívnu emóciu.