geofyzikálny výskum oceány) výsledky svojho výskumu, sponzorovaného kozmickou agentúrou NASA a týkajúceho sa predpovedí makroklimatického javu, známeho pod názvom El Nino. Skupina vedcov, študujúca západné časti Tichého oceánu, prišla k záveru, že presné informácie o obsahu soli v povrchovej vrstve oceánu môžu prispieť k lepšej predpovedi vzniku javu El Nino. Regionálne zmeny slanosti povrchových vôd korešpondujú so zmenami tepelného obsahu povrchovej vrstvy počas mesiacov, predchádzajúcich javu El Nino. Informácie o rozložení povrchovej slanosti tak môžu prispieť k presnejším predpovediam makroklímy. Slanosť a teplota sú základné parametre, ktoré určujú hustotu vody v oceánoch. Väčšia slanosť má podobne ako nižšia teplota za následok väčšiu hustotu oceánu a s tým súvisiaci pokles výšky hladiny. V teplejších a menej slaných vodách je hustota nižšia, takže hladina oceánu je vyššia. S týmito výškovými rozdielmi úzko súvisí cirkulácia vodných más v oceánoch. S javom El Nino súvisí povrchová slanosť v dvoch oblastiach. Je to oblasť teplejšej a menej slanej vody v západnom Pacifiku a oblasť chladnej a slanšej vody vo východnom Pacifiku. Rozdiely povrchovej slanosti súvisia s rozdielmi teploty a obsahom tepla v horných vrstvách oceánu, čo sú dôležité parametre javu El Nino. Tieto parametre ovplyvňujú globálnu klímu, a to prostredníctvom interakcie vzduchových a vodných más na povrchu oceánu. Vedci a Marylandu analyzovali údaje z obdobia rokov 1980 až 1995, týkajúce sa povrchovej teploty, vetrov, vyparovania, výdatnosti zrážok, výšky hladiny a latentného tepla (to sa uvoľňuje pri kondenzácii vodnej pary na vodné kvapky). Pomocou počítačov vykonali štatistické predpovede výskytu javu El Nino pre uvedené obdobie. Výsledky ukazujú, že krátkodobé predpovede vyžadujú len monitorovanie povrchovej teploty, zatiaľ čo pre sezónne predpovede je potrebné sledovať aj zmeny výšky hladiny. Vedci tiež zistili, že pomocou údajov o slanosti sa dajú podstatne zlepšiť predpovede. Zmeny slanosti ovplyvňujú jav El Nino pre obdobie budúcich šiestich až dvanástich mesiacov. Výsledky tohto výskumu naznačujú, že plánovaná vesmírna misia Aquarius bude mať skutočne mimoriadny význam. Družica Aquarius, ktorú NASA plánuje vyslať na obežnú dráhu okolo zeme v roku 2006 alebo 2007, bude prvou družicou, ktorá bude monitorovať povrchovú slanosť všetkých morí a oceánov našej planéty. Počas svojej trojročnej misie poskytne Aquarius každý mesiac globálne mapy koncentrácie soli v povrchovej vrstve morí. To umožní vedcom lepšie porozumieť tomu, akú úlohu hrajú oceány pri uchovávaní a distribuovaní tepla a tým aj pri globálnych zmenách počasia.

Nakoniec sná´d treba aspoň stručne vysvetliť, čo to vlastne jav El Nino je. Tento jav, ktorému meno El Nino (po španielsky chlapček) dali rybári pri západnom pobreží Strednej Ameriky, označuje v podstate teplý prúd, ktorý prichádza do pobrežných vôd v období Vianoc. Jav El Nino narúša rybolov a spôsobuje výkyvy počasia globálneho charakteru. V normálnom roku totiž fúkajú vetry západným smerom a tlačia teplé povrchové vody smerom k Austrálii a Novej Guinei. Na miesto tejto teplej vody prúdi pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky studená a na živiny bohatá voda, v ktorej sa dobre darí populácii rýb. Počas javu El Nino však spomenuté vetry zoslabnú a teplá, na živiny chudobná voda zaberá celú tropickú oblasť Tichého oceánu. Výdatné dažde, súvisiace s týmito oblasťami teplej vody, sa presúvajú do centrálneho Tichého oceánu a spôsobujú suchá v Indonézii a Austrálii a záplavy na východe, nad Peru a Chile. V dôsledku týchto javov dochádza aj k zmenám atmosférického prúdenia vo veľkých výškach nad Severnou a Južnou Amerikou.