inými frontovými líniami, skoro čiernobielo. Až na jednu záhadu, ktorej sa nedá rozumieť - volá sa Ján Drgonec.

Ale po poriadku. Verdikt Ústavného súdu, ktorým vyhovel sťažnosti Harabinovho protikandidáta Sergeja Kohuta, prudko zvýšil šance dravého ministra Daniela Lipšica, že s reformami prerazí. Štefan Harabin bol totiž ako predseda Najvyššieho súdu vo svojom prvom mandáte absolútnou bariérou všetkých zmien. A nebolo najmenšej vyhliadky, že by nebol neprekročiteľným balvanom aj v repríze. Skutočnosť, že deň po odchode Harabina spustil zastupujúci podpredseda NS Jozef Majchrák projekt elektronickej podateľne, hovorí za tisíc ďalších slov. Súdny manažment pritom nie je projekt len formálne reformný a protikorupčný, ale povinný priamo zo zákona, ktorému sa Harabin obštrukciami staval do cesty a vysmieval pol roka.

Súdnu radu, ktorá volí predsedu NS, čaká teda po výroku ÚS druhý pokus. Stávka je vysoká - Harabin sa ešte môže zopakovať a vrátiť. Ako nečlen Súdnej rady (bol ním z titulu predsedu NS) už síce nebude disponovať svojím vlastným hlasom, ktorý 20.decembra rozhodol, v orgáne však zostáva 9 ľudí, čo ho volili. A nový spôsob voľby predurčia úpravy, ktoré ÚS odporučil zapracovať do vnútorných pravidiel fungovania Súdnej rady. Nikto dnes nevie povedať, ako budú vyzerať.

Lipšic však pre istotu pripravil bleskovú novelu zákona o Súdnej rade. Okrem iného aj s takými lahôdkami, ako povinnosť verejných rokovaní SR a zverejňovania jej rozhodnutí na internete. Najmä však - zákon by bol vyššou normou ako rokovací poriadok a vymedzil by pravidlá voľby nespochybniteľne a transparentne. Minister preto požiadal Súdnu radu, nech s voľbou počká na schválenie zákona - napokon, NS funguje skvele aj s Majchrákom. Isteže, v tom môžeme hľadať aj vedľajší motív - čím dlhšie bude trvať provizórium, tým vyššia je istota pokračovania reforiem. V tomto prípade by sme hovorili až o letnom období, keďže cez vládu a parlament by Lipšicov zákon prešiel najskôr niekedy v júni. Ale - žiadna tragédia. Na Slovensku už chýbali aj dôležitejšie zákony a dlhší čas...

Súdna rada sa však vzpätila. Vyhlásila voľbu predsedu NS a ministrovi odkázala, že si pomery usporiada sama a navrhne aj vlastnú novelu zákona. Formálne to nemá chybu - Najvyšší súd bez regulárnej hlavy nie je normálny stav, to je fakt. Čím skôr skončí, formálne tým lepšie. Politicky je to však vysoko zdvihnutá päsť - neznamená nič menej, než že vrcholný samosprávny orgán justície si želá zostať v konflikte s výkonnou mocou.

A to je horšie ako zle... Personálne zloženie, ktoré je až na Harabina totožné, ako bolo pri jeho voľbe, jednoducho nepustí. Lipšic dopláca na naivitu pri tvorbe nominačného kľúča do Súdnej rady, ktorý si (ako vedúci úradu MS) nechal spolu s Čarnogurským vnútiť v minulom volebnom období. Ilúzia, že sudcovia si sami zvolia slušnú reprezentáciu, a že poriadnych ľudí dodá do orgánu napr. aj prezident, sa opäť ukazuje ako smrteľná.

To, čo sa určite nečakalo, je, že zlyhanie postihne aj jedného z troch nominantov vlády. Najväčšia hviezda Čičovho súdu, Ján Drgonec, však nielenže zastupoval Súdnu radu v spore s Kohutom, teraz navyše predkladá konkurenčnú novelu zákona o SR. To je ďalší jasný signál, že SR ide do ostrého súboja s ministrom. Ide totiž o neštandardný postup - bežné je, že inštitúcia či orgán, ktorej sa vládny návrh nejakého zákona dotýka, oponuje a pripomienkuje.

Keďže však SR legislatívnu iniciatívu nemá, predkladateľom zákona bude - Ján Drgonec. A toto je už sakramentský problém. Drgonec je totiž poslancom VLÁDNEJ KOALÍCIE za stranu ANO, ktorá ho nominovala aj za predsedu ústavnoprávneho výboru. A v Súdnej rade sedí ako nominant prvej Dzurindovej vlády - vtedy ešte nestranícky. Čo je toto za figúru?

Ján Drgonec by mal jasne povedať, že za koho kope. Nie je žiadnym tajomstvom, že ANO ako jediná vládna strana sa netešila z Harabinovho pádu. Vnucuje sa veľmi silné podozrenie, že za tým musíme hľadať spory Markízy s licenčnou radou, ktoré pravidelne končia na Najvyššom súde. A pre televíziu väčšinou s uspokojivým výsledkom. Už dávno preto žije indícia o nadštandardných vzťahoch Rusko-Harabin. A v posledných mesiacoch sa posilňuje o nový element - údernou päsťou tohto pochybného paktu je poslanec Ján Drgonec. Tak či inak - jeho lobistické pôsobenie v prospech Súdnej rady v drese poslanca vládnej strany je rozpor záujmov ako veža. Isteže nie podľa zákona - ale morálno-politický.