takmer 300
Vojenskí plánovači v Pentagóne a Kuvajte - hlavnej odpaľovacej rampe amerických jednotiek - pripísali bojovému plánu irackej vojny prívlastok "rýchla a zúrivá". Jej cieľom bude súbežne prerušiť spojenie medzi irackým vedením a bojovými jednotkami v teréne, zabezpečiť ropné polia, zmocniť sa kontroly nad kľúčovými mostmi a obsadiť oblasti, z ktorých by mohla iracká armáda podnikať raketové útoky na amerických vojakov alebo ich regionálnych spojencov, akým je napríklad Izrael.
Podobne ako počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991, prvé strely zrejme vypália prepadové oddiely alebo lietadlové lode, ktoré už zaujali svoje pozície neďaleko hraníc. Prvé strely môžu vyjsť aj z námorného krížnika v Perzskom zálive, ktorý na Irak vypáli strelu s plochou dráhou letu - známy Tomahawk. Medzi prvými cieľmi majú byť radary irackej vzdušnej obrany, raketové batérie a veliace a komunikačné centrály. Na rozdiel od minulej vojny, ktorá sa začala nepretržitou päťtýždňovou leteckou paľbou, táto vojna prejde do okamžitej pozemnej ofenzívy. Zatiaľ čo pred 12 rokmi spadlo na Irak počas celej operácie niekoľko stoviek tzv. inteligentných bômb (s presným navádzaním), tentokrát ich bude niekoľko tisíc.
Americké stroje sú pripravené vzlietnuť z piatich lietadlových lodí a 30 vojenských základní po celom regióne. Američania sa často spoliehajú na svoju schopnosť bojovať v noci i v zlých poveternostných podmienkach, a to tak na zemi, ako i vo vzduchu a na mori. V ich vojenskom žargóne sa preto s obľubou používa výraz "Naša je noc". V tejto vojne však na tme netrvajú, pretože americkí vojenskí velitelia chcú, aby Iračania na vlastné oči videli tú obrovskú silu, ktorá sa na nich valí. Ide o významnú súčasť psychologického nátlaku, ktorých chcú nepriateľa, šokovať, zastrašiť a donútiť k okamžitej kapitulácii.
Operácie za denného svetla by tiež mohli Američanom (a ich hlavným spojencom Britom) pomôcť zbadať signalizáciu kapitulácie. Signálom, že Irak sa vzdáva, by mohlo byť napríklad známe obrátenie streleckých veží ich tankov o 180 stupňov a sklonenie hlavní strelných zbraní k zemi. Američania už na Irak pozhadzovali státisíce letákov, v ktorých vyslovene varovali irackých vojakov, že ak zaujmú útočný postoj, budú zničení. Vyzvali ich nech sa vzdajú ešte pred bojom, a podľa informácií Pentagónu sú niektoré iracké jednotky údajne pripravené túto výzvu uposlúchnuť.
Britská Kráľovská námorná pechota dostala za úlohu zabezpečiť ropné polia na juhovýchode Iraku. Spolu s americkými kolegami by mali obsadiť prístavné mesto Basra, ktorého šiitské obyvateľstvo je proti Saddámovi Husajnovi. Americká námorná pechota sa presunie na sever k údoliam riek Eufrat a Tigris, kde jej obojživelný výcvik pomôže zdolať močaristý terén. Tam obsadia kľúčové mosty a vybudujú dočasné prechody cez početné kanály smerujúce priamo do Bagdadu. Obrovské a špičkovo vyzbrojené pozemné vojsko armády USA, zostavené z viac než 50-tisícovej jednotky v Kuvajte, má za úlohu rýchly postup na sever a na západ. Za pomoci tankov a ťažkej výzbroje by mali pešiaci bez problémov obísť vonkajšie kruhy irackej obrany aj napriek púštnemu charakteru terénu a dorazia k západným prístupovým cestám k Bagdadu. Postup budú koordinovať s námornou pechotou, ktorá k tomu istému cieľu príde z juhovýchodu.
Úlohou elitných oddielov, ktoré budú povolané na "misiu vysokej priority", bude obsadiť a zabezpečiť miesta, kde Irak vyrába alebo skladuje zbrane hromadného ničenia. Pozemné vojsko sa zmocní aj mesta Tikrít, rodiska Saddáma Husajna a základne jeho socialistickej strany Baas. Práve v okolí tohto mesta a v okolí Bagdadu iracký prezident sústredil svoje najvernejšie bojové oddiely, čím ponechal zvyšok krajiny prakticky bez obrany. Ak teda intervenujúce jednotky nenarazia na väčší odpor, než očakávajú, do oblasti Bagdadu by sa mali dostať už v priebehu niekoľkých dní.
Vo Washingtone i v Kuvajte prevládajú zmiešané pocity. Na jednej strane je to viera, ba priam až sebavedomie, že víťazstvo nad Irakom bude rýchle a isté, na druhej strane však panujú obavy, že niečo nemusí vyjsť - či už priamo počas bojov alebo po ich skončení. Americká armáda ráta s tým, že Iračania sa nebudú invázii len tak prizerať, a ak by aj došlo v Bagdade k zmene režimu, vždy sa nájde nejaký zapálený vlastenec, ktorý ich môže ohroziť. Rýchly bude teda podľa nich len úvodný útok, po prudkom nástupe však treba rátať s obeťami a tvrdým bojom, najmä v uliciach samotného Bagdadu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
