Už 24 hodín beží americko-britský zákrok proti irackému diktátorovi a Slovensko sa prie o vojnu.
Prekrikovanie má skoro totožný priebeh ako vo všetkých iných krajinách - politici si vymieňajú strnulé stanoviská bez toho, že by argumenty tých druhých počúvali, nedajbože na ne reagovali. Názor, že ide o porušenie medzinárodného práva, umlčí replika, že o to nejde, pričom jedno i druhé sa predávajú bez elementárnej analýzy. A tak ďalej, a tak podobne.
Občianske ankety vyznievajú jednoznačne proti vojne, čo je tiež normálne - neexistuje štát, kde by väčšina uprednostnila princíp smrti pred princípom života. Sú aj sporadické protivojnové demonštrácie, zďaleka nie tej masy a sily, ako na Západe. Aj to je napokon normálne. Najmä pre tých, ktorí sa angažujú nad rámec rodiny či kaviarenského stola, však dobrá rada - aktivizmus nemá zdravý základ, nemáte desatinu tých informácií, aby sa dalo dačo rozumné k problému povedať. Je to iba bičovanie vášní a ventilácia zloby.
Isteže, politici v orientácii vôbec nepomáhajú. Pozície tých, ktorí sa postavili za USA, páchnu na sto vierst formalizmom. Keď generálny sekretár SDKÚ vysvetľuje, že "demokratické spoločenstvo sa muselo proti zlu postaviť veľmi nekompromisne a jednoznačne", cítiť v tom frázovanie, šablónu vypožičanú od Dzurindu. Komunistická minulosť najvyšších činiteľov - Schuster, Kukan - ešte podporuje v názore kritikov, že ide z ich strany o rovnaké kurizovanie Washingtonu, ako kedysi Moskve. Pravdy v tom zamak nie je, ale každý si sám píše vlastnú históriu. A keď Schuster zahlási, že "Slovensko sa pridalo k ozbrojenej operácii proti Iraku ako budúci člen NATO", tak koho už nenapadne, že predsa polka aliancie sa k útoku nehlási.
Nekonečne smutnejší je však pohľad na opozíciu, extra zvlášť Smer a Roberta Fica. Nehanebne vyťažujú irackú agendu. Ak Fico tvrdí, že "po prekročení irackých hraníc nebudú slovenskí vojaci chránení Ženevskou konvenciou", to nie je ani náhodou fráza, ale perfídne svinstvo. Ba skoro poplašná správa, keďže 70 našich chemikov má aj svoje rodiny... Zákerné svinstvo je aj volanie po návrate jednotky domov - v Kuvajte zostávajú aj najväčší pacifisti Nemci.
A čo povedal ďalší mierotvorca Chirac? "Francúzsko zasiahne do konfliktu, ak Irak použije chemické a biologické zbrane". Áno - presne také, proti následkom ktorých je už pripravená zasiahnuť česko-slovenská jednotka. Také, ktoré by boli dôkazom, že Saddám neplní rezolúcie BR OSN. Takže zatiaľčo by Chirac zmenil názor a posielal svojich vojakov, Fico by našich sťahoval domov. To je predseda Smeru - cirkusant, ktorý kvôli percentám urobí všetko. "Stratégiou nášho postupu je zvyšovanie preferencií za každú cenu" (SME, 3.3.) - to je Fico. Podobne nehorázne zavádza i Róbert Kaliňák s tvrdením, že "vstupom našich jednotiek sa SR stane agresorom".
To sú výmysly a lži nadkritickej nosnosti. A v podaní reprezentatnov strany, ktorej neustále rastú preferencie (OMV SRo - 25,8), útočia na rozum. Je veľmi jednoduché byť proti vojne - kto by ju chcel? Omnoho ťažšie je v probléme sa orientovať - chce to informácie, a nie málo. Na Slovensku - a to si píšme - je oblasť zahraničnej politiky všeobecne nedocenená aj v médiách. Utváranie názorov je preto poplatné poverám, predsudkom a klišé z minulosti. Napríklad o americkom imperializme alebo prirodzenou nedôverou k mocnejšiemu. Naozaj a vážne - ten najrukolapnejší vzorec, že USA je v nepráve (agresorom), lebo zaútočilo na suverénny štát napriek nesúhlasu OSN, v tomto prípade nefunguje. Vyzerá príťažlivo, lebo je najmenej náročný na pochopenie či premýšľanie. A možno vyhovuje schémam, ktoré máme zabetónované v hlavách. Ale nefunguje.
Nie je jasné, či Bush ďalej nemohol čakať. Alebo ešte mohol, ako mu radia Francúzi či Rusi, podľa ktorých inšpekcie zdarne pokračovali. Možno by sa dohodli, keby časť nákladov na obrovskú vojenskú koncentráciu v Zálive na seba prevzali. Azda si predstavujú, že vrecká amerických poplatníkov sú bezodné. To je jedno - zo Slovenska otázku "vojna tu a teraz" nevyriešime.
Podstatné je iné: Bezpečnosť a mier v Európe garantujú iba USA - už 55 rokov. Ak sa nahnevajú a budú zlí, Európa zachvátená obžerstvom a záhaľkou "sociálneho štátu", zostane vydaná na milosť a nemilosť akýmkoľvek silám z východu. Uvedomme si konečne - tento kontinent nemá kto brániť, tak zlenivel a spohodlnel, že je úplne obranyneschopný. Toto je jediná produktívna úvaha, ktorou sa dá zo strednej Európy prispieť k irackej kríze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
