minulosť a krása jeho okolia. Svojou príťažlivosťou vždy lákal turistov a mnohým má čo ukázať aj v súčasnej dobe aj v treťom tisícročí.
Od centra mesta sa severojužným smerom od Bikoša tiahne odlesnený horský chrbát, ktorý oddeľuje Košicko-prešovskú kotlinu od Šarišského podolia. Nevyniká žiadnou mohutnosťou a maximálna nadmorská výška hrebeňa je 305 metrov. Masív má malebný názov Kráľova hora. Podľa zobrazenia pred niekoľkými storočiami bol pahorok zalesnený a postupným zásahom človeka sa pretváral na poľnohospodársku pôdu. K jeho premene okrem človeka vo veľkej miere prispeli aj prírodné činitele. Obrúsili sa jeho niekdajšie ostré hrany a zmenšili sa aj veľkosť masívu, k čomu prispeli aj nánosy rieky Torysy, ktorá od pradávna tiekla okolo Kráľovej hory ďalej k mestu.
Na Bikoši a Kráľovej hore sa od pradávna vystriedalo veľa ľudských civilizácií, kde nechýbali Kelti ani Starí Slovania. Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy a dôkazy (veď Kráľova hora tvorí kontinuitu s Bikošom). A práve oni sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom, lovom zverí a rýb. Postupne sa začali zaoberať remeslami, obchodom a ďalšími činnosťami. Prečo sa tento prímestský masív nazýva Kráľova hora? Presne to už nikto nedokáže zodpovedať. Pravdepodobne preto, že uvedená lokalita patrila kráľovskej majestátnosti, alebo sa nejakou činnosťou dotýkala kráľovskej Koruny. Je známe, že niektoré lokality v strednom Šariši dlho ostávali, aj po vytvorení Šarišskej stolice vo vlastníctve kráľa. Až neskoršie kráľ prideľoval pozemky pre jednotlivých šľachticov, zvyčajne za zásluhy. Je to aj jeden z možných dôvodov pomenovania Kráľovej hory.
Zachovala sa aj povesť o pobyte arpádovského kráľa Béla II. (1131 - 1141), ktorý bol slepý, a preto mal aj prezývku Slepý. Podľa povesti sa počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady, zatúlal a stratil svojmu sprievodu a nemohol nájsť cestu späť. Smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré tam na okolí rástli v hojnom množstve. Našli ho rytieri až večer a na túto udalosť vraj dal pomenovať neďalekú usadlosť podľa jahôd: Eperješ. Mohol sa stratiť práve v tejto, dnes pomenovanej Kráľovej hore.
Po vymretí Arpádovcov sa uhorským kráľom stal mladý Karol Róbert (1308 - 1342). V tomto čase život v Uhorsku vo veľkej miere ovplyvňoval Matúš Čák Trenčiansky a palatín Omodej Aba. Obidvaja boli v opozícii voči kráľovi. Ten zasa chcel vládnuť vtedajšie Uhorsko a zaviesť v ňom poriadok podľa vlastných predstáv. Zvádzali sa tuhé boje o Košice a Šarišský hrad, ktoré ovládali Abovci a dvaja jeho synovia okupovali a plienili Šarišský hrad. Na pomoc tu so svojím vojskom pritiahol sám kráľ, a keď sa dozvedel, že na pomoc Abovcom prichádza vojsko M. Č. Trenčianskeho, rozhodol sa stiahnuť k Spišskému hradu a tam sa posilniť o vojská spišských Sasov. Na čele Matúšovho vojska stál Aba Pekný z Hlohovca. Udalosti sa prudko urýchľovali a došlo k známej bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, z ktorej víťazne nakoniec vyšiel kráľ a pán Slaneckého hradu bol porazený. Pravdepodobne v tomto lese sa ukrývalo a zdržiavalo vojsko Karola Róberta, a preto mohla lokalita dostať pomenovanie "Kráľova hora".
Neskoršie sa celý masív ešte rozdelil na Kráľovu horu a na Prešovskú horu. Pod ňou na východnej strane smerom k mestu sa dodnes nachádzajú dva staršie židovské cintoríny. Na jednom z nich je aj pamätník postavený Markovi Holänderovi. Bol to prvý Žid, ktorý sa v roku 1789 usadil v meste a zriadil si v ňom svoj obchod. Dovtedy sa to nepodarilo žiadnemu z tejto komunity, ale k uvoľneniu došlo po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II., v roku 1781. Aj to je dôkaz, že Židia si smeli svoje cintoríny zriaďovať len na odľahlých miestach ďaleko od centra mesta.
Z Kráľovej hory je nádherný výhľad na celý terajší Prešov a tiež na obidva židovské cintoríny. Až do roku 1967 tam široko-ďaleko boli len polia, ktoré obrábali roľníci, potom prešovské poľnohospodárske družstvo a potom ďalšie vtedajšie podniky. Nachádza sa pod horou známe Sídlisko III. a také podniky ako Vukov, Elektrorozvodňa, Obchodná akadémia, rím.-kat. kostol Kráľovnej pokoja, Ústav sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutých a mnohé školské zariadenia a prešovské firmy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
