sa zachovali vďaka tomu, že ich rozpredávala banka. Táborové platidlá koncentračných táborov sú kuriozitou, preto by nemali chýbať ani v múzeách a starožitnostiach. Päťdesiatkoruna už patrí k vyšším nominálom, čo sa odzrkadľuje aj na jej technickom vyhotovení. Farebne je ladená do modra v kombinácii s čiernou, tlačová technika ofset. Ide o najvzácnejší nominál z celej série terezínskych poukážok. Zberateľská hodnota celej série-všetkých siedmich nominálov sa pohybuje okolo 1500 korún. Päťdesiatkorunovú poukážku vytlačila TB NBČM v Prahe (rozmery 143x71mm). Lícna aj rubová strana je typovo zhodná s nižšími nominálmi. Dominantným motívom rubu je Mojžiš s desatorom. Aký osud postihol poukážky, ktoré obiehali na území tábora? Zo zdravotných dôvodov boli zničené.

Pozrime sa na podmienky, v akých museli väzni denno-denne bojovať o svoj život. Najviac sa prejavili na ich zlom zdravotnom stave, ktorý sa so stále krutejším zaobchádzaním prudko zhoršoval. Hlavnými dôvodmi zhoršenia zdravotného stavu bola vysilujúca práca, trvalá podvýživa, ale aj zlá hygiena. Počet väzňov stále stúpal, ale lekárska starostlivosť klesala. Väzňov takmer stále trápili chrípky, zápaly pľúc. V lete stúpol počet črevných onemocnení v dôsledku zlej stravy, ktorú dostávali. Ďalšími ťažkými chorobami trpeli väzni v dôsledku podvýživy.

Vidíme, že za takýchto podmienok terezínske poukážky väzňom takmer vôbec nepomohli. Päťdesiatkorunová poukážka je zaujímavá najmä z historického hľadiska. Ak ju porovnáme s nižšími nominálmi, zisťujeme, že okrem sériového čísla má aj červený šesťmiestny číslovač. Sériové písmeno je umiestnené na líci vpravo dolu. S takto umiestneným sériovým písmenom sme sa na doterajších platidlách ešte nestretli. Na dolnej časti líca vpravo je pri podpise umiestnený nemecký nápis " Der Alteste der Juden in Theresinstadt- Jacob Edelstein". S týmto popisom lícnej strany sa môžeme stretnúť pri každom nominále terezínskych poukážok. Podarilo sa nám zistiť, že z jednokorunových poukážok bolo vytlačených viac ako dva milióny kusov. Z dvojkoruny vyše milióna , z päťkoruny vyše polmilióna. Vidíme, že z malých nominálov bolo vytlačených oveľa viac, než z ostatných. Tvorcovia týchto poukážok pravdepodobne predpokladali, že nižšie nominály sa lepšie uplatnia v obehu.

Čo dodať na záver? Terezínske poukážky možno považovať za rarity, najmä z historického hľadiska. Sú historickým dokumentom ťažkého života nacistami odvlečených ľudí do tábora v Terezíne. Tieto poukážky by mali byť súčasťou trvalej expozície všetkých múzeí na Slovensku aj v zahraničí.