Muži nevábnych tvarov aké majú zápasníci sumo sú pre Európana čímsi neobvyklým. Podľa Japoncov stelesňujú silu, vytrvalosť a pokoru.
Týchto športovcov nadchýna ničím nezameniteľná kombinácia surového násilia a vznešenosti. Zápasníci s obrovskou hmotnosťou do seba narážajú veľkou silou, ich jedinou ochranou je masa tuku. Japonci sa o tomto neobyčajnom športe vyjadrujú s úctou a zápasníkov považujú za nadľudí. Najúspešnejší sa tešia miliónom na konte. Ženy ich obľubujú skôr kvôli vysokému bankovému kontu, nie kvôli postave. Zlyhanie srdca a cukrovka patrí k ich najbežnejším chorobám.
Najväčším športovým podujatím tohto druhu je Novoročný turnaj, kde zápasníci dodržujú starý ceremoniál. Novoročný turnaj Japonci nazývajú hatsu-basho, ktorý sa koná v Kokugikane, v tokijskej národnej aréne zápasov sumo. Do arény sa vmestí 11-tisíc divákov, čo dokazuje obľúbenosť tohto neobvyklého športu. Pre fanúšikov znamená čosi podobné ako milánska La Scala pre milovníkov opery. Pred prvým zápasom vysvätia arénu, čo je zvláštny starý rituál.
Na zápasoch sumo sa stretávajú priatelia a príbuzní, jedia, popíjajú a neuveriteľne veľa rozprávajú. Kedysi sa turnaje konali v posvätných chrámoch. Dnešné sumo čerpá silu z minulosti, keď boli zápasníci gladiátormi. Sumo je v Japonsku v dnešnej dobe opäť obľúbené, lebo uspokojuje večnú záľubu Japoncov v násilí. Muži takmer bez oblečenia proti sebe útočia holými rukami.
Príchod bojovníkov makuuchi, ktorí majú v hierarchii vysoké postavenie, signalizujú údery paličiek z cédrového dreva. Do ringu vstupujú zápasníci, sú naširoko rozkročení, pohybujú sa ťažkopádnym pohybom. Samotnému zápasu predchádza dlhá rituálna časť, preto sa Európanom zdá, že celý zápas trvá krátko. Zápasník na pätnásťdňovom súboji bojuje každý deň, ale v ringu sa zdržiava iba tri až štyri minúty. Zvyšok turnaja tvorí nekonečné dlhé čakanie, taký majú dojem zo zápasu Európania.
Skutočný boj prebieha práve v tejto časti zápasu. Dochádza k výmene názorov, čo má značný vplyv na protivníka. Niektorí zápasníci prehrajú ešte skôr, než dôjde k telesnému súboju. Naraz vyskočia obaja súperi a so všetkou silou narazia jeden do druhého. Od stupňa napätia dýchacích svalov v podbruší značne závisí dynamika otváracieho útoku tachi-ai. Bojovníci musia napnúť svalstvo, to však dokážu urobiť iba na krátky okamih. Sumotori sa bránia svojim tukom, ktorý je ako živý pancier a ochraňuje telo.
Život zápasníkov je od prvého dňa podriadený prísnemu ceremoniálu. Tvrdé zaobchádzanie má v sumo svoju tradíciu a nie je ničím výnimočným. Majú sklon k cukrovke a bežne u nich dochádza k zlyhaniu srdca. Aj sumo podlieha veľkému biznisu, čo nesie svoje následky. Vzhľadom na prísne triedenie športovcov pevnú mzdu dostáva iba časť zápasníkov. Preto vládne obrovské pokušenie manipulovať zápasy kvôli väčšiemu peňažnému zisku. Fixné platy dostávajú iba tí najlepší športovci.
Väčšina škôl sumo v Tokiu sa nachádza v robotníckych štvrtiach. Keď sa zápasníci objavia na ulici, alebo v obchodoch vôbec nie sú zaujímaví. Keď sa zápasníci objavia v aréne, situácia sa okamžite zmení. Pokúšajú sa dostať k nim čo najbližšie, považujú ich za polobohov. Hovorí sa, že dotyk prináša šťastie, takže každý sa snaží dostať do najtesnejšej blízkosti.
Víťaz pomáha porazenému v aréne sa postaviť. Poklonia sa jeden druhému, bez akýchkoľvek predsudkov. Pre sumotorov sa porazený stáva priateľom, s ktorým vždy zaobchádzajú s úctou. Potom obaja čakajú na rozhodnutie rozhodcu. Obaja ho rešpektujú, nie je možné, aby sa proti nemu bránili. Predtým ako opustia ring, ešte raz sa poklonia jeden druhému. Boj začína a končí vznešene a práve v tom sa pre mnohých ukrýva krása sumo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
