týchto starovekých obetí siahajú do pohanských čias a pochádzajú z fénickej tradície.
V čase vojen, ale aj v mieri sa v Kartágu uskutočňovali tragické rituálne antické akty, pri ktorých bohaté rodiny boli povinné obetovať bohovi Balovi Hammanovi jedného zo svojich synov. Podobné obety prinášali aj bohyni Tanite. Tieto príbehy kultových rituálnych vrážd opísal Diadorus Siculus a od neho ich potom prevzal francúzsky spisovateľ Flaubert (1821 - 1880).
Obete sa uskutočňovali v blízkosti vojenského prístavu v Kartágu, pri svätyni Tofet pri mesačnom splne. Rituál mal svoj osobitný ceremoniál. V zemi sa vykopala malá priehlbeninka na ktorú sa navŕšila hranica z dreva. Plamene z hranice ožarovali bronzovú sochu boha Bala Hammana, ktorého ruky siahali nad oheň. To sa dialo za zvukov fláut, cimbalov a bubnov. Pri rituále rodičia obete a ich deti kľačali. Kňaz, ako služobník boha Bala Hammana a bohyne Tanite krúžil okolo ohňa. Odriekal modlitby, zaklínadlá a iné rituálne formulky. Znenazdania davu prudkým pohybom prerezal dieťaťu hrdlo. Potom položil obeť na ruky bronzovej sochy a spustil sa tajomný mechanizmus. Hammanove ruky začali postupne klesať a telo sa zrútilo do plameňov. Dav sa pri tom rozrušoval okolitým hlukom a pachom spáleného mäsa. Pritom sa knísal do zrýchleného rytmu.
Opísaný rituál sa traduje od roku 310 pred našim letopočtom. Často namiesto vlastných synov si bohatí Kartáginci kupovali deti chudobných otrokov a tie potom obetovali namiesto svojich synov. Pri neskorších vykopávkach sa našlo veľa malých sarkofágov zo spálenými telami detí. Vie sa, že tento rituál sa uplatňoval ešte aj v časoch prvej Púnskej vojny, ale nedá sa potvrdiť, či tomu tak bolo aj v čase druhej, keď Kartágo bojovalo pod vedením Hanibala proti Rímu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
