lesklých šperkov, motýľov či pestrých kvetov.
Šiatorníky sú austrálske vtáky veľkosti drozda až holuba. Patrí k nim 18 druhov a ich spoločným znakom je krátky silný zobák, pomerne krátke krídla aj nohy a výrazná pohlavná dvojtvárnosť. Samičky sú nenápadne tmavo sfarbené; zato samčeky hýria lesklými kovovými farbami, sú modré, fialové až čierne, hnedosivé, žlté, oranžové, niektoré druhy dvojfarebné, prípadne s nízkym chocholom na temene. Najviac sa však vyznačujú ako stavitelia besiedok. Pred začiatkom tokania sa samčeky vrhnú do úmornej práce. Najprv vyčistia na zemi oválnu plôšku asi 1 meter dlhú, na ktorej postavia krátky tunel z konárikov. Základom stavby je okrúhla rohož z navzájom prepletených vetvičiek, cez ktorú zapichujú do zeme dve rovnobežné steny z rovnako dlhých konárikov. Steny sú nachýlené k sebe, čím vznikne tunel, akási besiedka, podľa veľkosti staviteľa vysoký 30 až 70 cm. Konáriky zapichujú tesne vedľa seba, na každú stenu ich spotrebujú 700 až 900. Nazbierať potrebný materiál na rohožku a steny je pre takých malých vtákov úctyhodný výkon. Po dokončení stavby vyzdobia oba jej vchody drobnými farebnými predmetmi. Na zem nakladú mozaiku z prázdnych ulít mäkkýšov, v blízkosti mora aj z malých mušličiek, z bielych kamienkov a vybielených úlomkov kostí, pestré pierka papagájov, krídla motýľov, červené kvety ibišteka a hlavne modré kvety, ktoré sa samičkám najviac páčia. V blízkosti ľudských sídiel zbierajú vrchnáčiky z fliaš, gombičky, rôzne drobnosti, dokonca i štipce na sušenie bielizne. Vyhľadávajú črepinky z okien havarovaných áut či rozbitých fliaš atď. Nazbierané poklady si navzájom kradnú, čo medzi samčekmi vedie k častým šarvátkam.
Keď samček dokončí úpravu svojej besiedky, čaká na obdivovateľky svojho diela. Tie priletujú a kriticky prezerajú vystavené poklady. Teraz sa ich majiteľ vystavovateľ snaží upútať pozornosť na seba, našuchorí si perie, spustí krídla, potriasa chvostom a vydáva vrčivý zvuk. Obehuje v stále užších kruhoch okolo samičky a pokúša sa ju zatlačiť do besiedky. Lenže samička sa tvári cudne ako dobre vychované dievča, trocha podletí a o chvíľu sa zasa vracia. Takto koketuje niekoľko hodín až dva - tri dni. Nakoniec však zvodcovi neodolá a nasleduje ho do súkromia besiedky. Po krátkom párení romanca končí. Samička odlieta do svojho hniezda, ktoré pripravila z halúzok a rastlinných vlákien v rázsoche či dutine stromu. Jej samček ako nenapraviteľný donchuan zvádza ďalšie samičky.
Samička znesie jedno, zriedkavejšie dve vajcia, sami ich zohrieva, aj vychováva potomkov. Len niekoľko druhov menších šiatorníkov zotrváva v páriku a spoločne odchovajú mláďatá. Šiatorníky žijú v lesoch a buši, niektoré menej plaché si privyknú na prítomnosť človeka a usadia sa i v záhradách, parkoch a v prímestskej zeleni. Živia sa ovocím a hmyzom, potravy nachádzajú nadostač, majú preto dosť času na zdĺhavé zásnubné rituály aj na zábavu. Hoci systematicky patria do radu spevavcov, normálne sa ozývajú iba nepríjemným syčivým zvukom. Vedia však napodobňovať hlasy iných vtákov, aj dravcov, a rôzne mechanické zvuky, ktoré počujú, ako chod automobilového motora, škrípot bŕzd, vŕzganie závesov dverí, elektrický zvonček a pod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
