skutočnosti nie sú výlučne doménou moderných dejín, ale prvé správy o stratených armádach nájdeme už v staroveku. Hoci sa skúmaním týchto záhad zaoberali celé tímy naslovovzatých odborníkov, väčšina prípadov ostáva dodnes nevyriešená…
Historici, ktorých doménou je rímske vojenstvo, často spomínajú záhadné zmiznutia niektorých légií. Ešte donedávna časť z nich pátrala po troch légiách ( XVII., XVIII., XIX.), ktorí boli v roku 9 n.l. odvelené do Germánie, odkiaľ sa už nevrátili. V skutočnosti sa nestratili, ale boli do jedného muža zničené Germánmi uprostred močiarov Teutoburského lesa. Táto katastrofa Rimanov tak poznačila, že čísla troch zmasakrovaných légií sa pokladali za prekliate a neboli už nikdy použité.
Zmiznutie IX. légie, zvanej Hispana, sa však nepodarilo vysvetliť dodnes. Od roku 13 p.n.l. slúžila na Balkáne, neskôr v Hispánii a v roku 43 n.l. ju odvelili do Británie, kde sa spolu s ďalšími podieľala na víťaznom ťažení vojvodcu Julia Agricolu proti keltským kmeňom na severe ostrova. V rokoch 107 až 108 n.l. táborila v pevnosti York, no tu sa všetky stopy po nej končia. Jedna z teórií hovorí, že bola zničená počas povstaní v rokoch 115 až 117 n.l., ďalší bádatelia ju jednoducho nechali pochodovať na sever do škótskych lesov, odkiaľ sa už nevrátila...
Najviac správ o záhadných zmiznutiach vojakov máme z obdobia dvoch svetových vojen. Zrejme najznámejším prípadom je strata celého práporu kráľovského norfolského pluku pri tureckom Gallipoli v auguste 1915. Počas Gallipolskej operácie mali spojenecké jednotky obsadiť úzky prieliv Dardanely, spájajúci Stredozemné a Čierne more. Dardanely zohrávali významnú úlohu vo vojnových plánoch Turecka a Nemecka, no Spojenci sa ich márne snažili obsadiť, celú operáciu totiž od začiatku stíhal jeden neúspech za druhým. V tejto neľahkej situácii mal norfolský pluk vyčistiť oblasť pred prvou líniou od nepriateľských ostreľovačov s podporou spojeneckého delostrelectva. Norfolčania sa však stretli s húževnatým odporom a museli spomaliť postup.
Čo sa odohralo potom, sledovalo zo zákopu dvadsaťdva príslušníkov novozélandskej armády: "Nad pahorkom číslo 60 už od rána viselo šesť až osem oblakov hmly bochníkového tvaru. Čudné na tom bolo, že celá obloha bola bez jediného obláčika a tie zvláštne bochníky sa napriek miernemu vánku vôbec nepohybovali. Vtom sme zbadali, ako po poľnej ceste, alebo to možno bolo vyschnuté koryto potoka, pochoduje smerom k pahorku 60 britský prápor o sile niekoľko sto mužov. Keď sa priblížili k spomínanému oblaku hmly, bez váhania doň vošli. Asi po hodine, keď doň vpochodoval posledný vojak, sa pomaly odlepil od zeme a začal sa presúvať smerom na sever..." Norfolský pluk bol potom vyhlásený za stratený, alebo úplne zničený nepriateľom. Viacero odborníkov síce výpoveď novozélandských vojakov nepokladá za vierohodnú, no osud 250 Norfolčanov sa dodnes nepodarilo objasniť.
Ešte väčší oddiel záhadne zmizol počas čínsko-japonských bojov v decembri 1937. Japonci sa blížili k čínskemu mestu Nanking a miestny veliteľ, plukovník Li Fu Sien urýchlene požadoval od nadriadeného posilu 3 000 vojakov na doplnenie svojich zdecimovaných jednotiek. Posila skutočne dorazila a plukovník ju rozmiestnil na brehu rieky Jang Ce, neďaleko strategicky dôležitého mosta.
Keď sa však ráno vybral skontrolovať obranné pozície, neveril vlastným očiam. Našiel tam totiž len niekoľko porozhadzovaných zbraní, tritisíc vojakov akoby sa rozplynulo vo vzduchu. Ani malá jednotka o sile sto mužov, ktorá nocovala v zákopoch neďaleko mosta si nevšimla nič nezvyčajné. Japonci nepodnikli prekvapivý útok, nebolo počuť ani streľbu, ani výkriky. Li Fu Sien sa domnieval, že išlo o hromadnú dezerciu, lenže muži by sa tak či tak raz museli niekde objaviť, no dodnes sa tak nestalo. Zmiznutie čínskych vojakov sa stále neobjasnilo a pravdepodobne ostane navždy v kolónke stratených armád...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
