pracovnú cestu. Nie je mi však doteraz úplne jasné, ako sa určuje výška stravného počas pracovnej cesty a ktoré podmienky pracovnej cesty musí zamestnávateľ svojmu zamestnancovi určiť ešte pred pracovnou cestou.
Zn.: Pracovná cesta
Odpoveď: Oprávnenie zamestnávateľa vyslať zamestnanca na pracovnú cestu vyplýva z ustanovenia § 57 Zákonníka práce, ktoré zároveň určuje podmienky, za ktorých tak zamestnávateľ môže urobiť. Vecne sa pracovnou cestou rozumie skutočnosť, že zamestnanec je vyslaný na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko. Z časového hľadiska sa pracovná cesta začína nástupom zamestnanca na túto cestu a končí jeho návratom do miesta pravidelného pracoviska. Zákon o cestovných náhradách, ktorý podrobne upravuje problematiku pracovných ciest, priamo neustanovuje, čo je pravidelným pracoviskom zamestnanca, ale ponecháva na vôľu strán pracovného pomeru, aby sa o ňom dohodli. Za pravidelné pracovisko sa považuje predovšetkým miesto dohodnuté so zamestnancom, a až keď toto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve.
Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, je povinný určiť podmienky pracovnej cesty. Zákon o cestovných náhradách rozoznáva medzi podmienkami obligatórnymi (ktoré zamestnávateľ určiť musí) a podmienkami fakultatívnymi (ktoré určiť môže).
Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, musí písomne určiť miesto nástupu pracovnej cesty, miesto výkonu práce, čas trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Okrem týchto povinných podmienok môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi aj ďalšie podmienky, ako napr. druh ubytovania, prácu nadčas, výšku peňažného limitu na ubytovanie a pod.
Čo sa týka problematiky náhrady výdavkov, v zákone o cestovných náhradách sú uvedené len základné náhrady výdavkov, ktoré je zamestnanec povinný preukázať príslušnými dokladmi. V podnikateľskej sfére sa môžu poskytovať na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom aj vyššie náhrady.
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou došlo k zmene úpravy stravného, a to v odlišnom rozdelení časových pásiem trvania pracovnej cesty a v zjednodušení poskytovania stravného. Výška stravného sa určuje na každý deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje jej dĺžka trvania. Suma stravného pre jednotlivé časové pásma nie je už uvedená v zákona tak, ako doposiaľ, ale zákon sa odvoláva na vykonávací predpis, vydaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Odkazy:
Značka: Tieniace kríky
Keďže so susedou udržiavate priateľské vzťahy, pravdepodobne vyriešite problémy s vysokými krami vrhajúcimi tieň na váš pozemok dohodou. Keby sa tak nestalo, môžete sa domáhať ochrany svojich práv na príslušnom Okresnom (obecnom úrade), v krajnom prípade sa obrátiť na Okresný súd. Vaša susedka je povinná zdržať sa všetkého, čo by výkon vašim vlastníckych práv ohrozovalo, resp. obmedzovalo. Tienenie vášho pozemku jej kríkmi v bezprostrednej blízkosti vašich záhonov vaše práva ohrozuje. Môžete sa dohodnúť buď na posunutí kríkov ďalej od plota, prípadne na ich pravidelnom prestrihávaní, aby svojou výškou sa tieneniu predišlo.
Značka: Vrátenie daru
Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru možno urobiť v akejkoľvek forme, teda nie len písomne ale aj ústne, či iným spôsobom. To platí aj v prípade, že predmetom daru bola nehnuteľnosť. Ak darca dôvodne uplatní právo na vrátenie daru, okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému (napr. písomné oznámenie), sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
