dopravné prostriedky. Dnes (21. 3.) je prvý jarný deň, ktorý už tradične štartuje aj mnohých novodobých pútnikov - našim darčekom je teda slušnosť do kufríka. Patrí však aj do školského batôžka, do nákupnej tašky, do manažérskej batožiny. Veď nemálo ľudí, ktorí bontón asi zabudli doma, denne stretávame v električkách, trolejbusoch, autobusoch, vlakoch či v lietadlách.
Slušňáka môže každý rozpoznať už pri nastupovaní do akéhokoľvek dopravného prostriedku. Ponajprv - vľúdne a s úsmevom pomáha pri vystupovaní a potom i nastupovaní starším a hendikepovaným ľuďom, mamičkám s detičkami i spoluobčanom s ťažkou batožinou. Zásadne a vždy dáva prednosť ľuďom, ktorí vystupujú a nijakým spôsobom neblokuje nástupné dvere. Netlačí sa bezohľadne dovnútra, nepoužíva lakte a už nastúpených spolucestujúcich zdvorilo žiada aby i jemu urobili miestečko. Ani po zatvorení dverí potom ako sa naše prepravovadlo dalo do pohybu, nie je vhodné postávať pri dverách a označovačoch lístkov. Zvyk balvanovito zotrvávať pri dverách, hoci cieľom nie je najbližšia zastávka, je mimoriadne protivný a núti ostatných živú prekážku s oprávneným frfľaním obchádzať.
Platí zásada, že čím bližšie budeme vystupovať, tým neskôr nastupujeme. Inak, čo vychovanejší, ak ich nedostatok miesta núti predsa len nevoľky zotrvávať pri dverách, na zastávkach dočasne vystúpia aby ostatní pasažieri mohli pohodlne von. Za jazdy, kto musí stáť, drží sa madiel a žŕdiek a azda netreba pripomínať, že ak, nechtiac, do niekoho narazí alebo mu nebodaj šliapne na nohu, samozrejme sa ospravedlní. Skúsenosti z MHD v Košiciach pripomínajú, že treba podčiarknuť aj prastarú zásadu, ktorú hádam dodržal pri jazde na mamutovi už aj neandertálec: ak nie je miesta na sedenie dosť pre všetkých, prednosť pri obsadzovaní sedadiel majú starší, chorí, ženy. Týmto ľuďom sedadlá vždy okamžite uvoľníme - kto tak nečiní, má zaslúžene visačku chruňa a neokrôchanca.
Pri nastupovaní do vlaku má prednosť pán - aby mohol svojej dáme pomôcť zhora s kufrom a tiež, aby sa prvý vydal chodbičkou hľadať vhodné miesto. Pri nájdení miesta je náležité ubezpečiť sa dopytom, či je skutočne voľné. Gentlemana vo vlaku i pri cestách na dlhšie trasy poznáte i podľa toho, že ak vidí niekoho dlhšie stáť v chodbičke, gavaliersky ponúkne svoje miesto s návrhom, že sa v sedení budú striedať. Platí ďalej, že bez súhlasu spolucestujúcich ich neobťažujeme bezohľadným otváraním okna, sme opatrní pri manipulácii s batožinou a ak musíme jesť a piť, nuž gustiózne, bez mľaskania, hlasitého glgania a predovšetkým bez akéhokoľvek znečisťovania okolia. Spolucestujúcich, ktorí o to očividne nestoja, nezaťahujeme nasilu do konverzácie.
Prekonať dlhú chvíľu možno aj napokon aj inak, napr. čítaním. Ak sa spolucestujúci do rozhovoru ochotne zapoja, volíme neutrálne konverzačné témy a nevyzvedáme intimity. To, samozrejme, platí aj pre cesty autobusom a lietadlom. Náhodným spolucestujúcom sa predstavovať nemusíme - nikdy im však nezabudneme pozdraviť a zaželať šťastnú cestu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
