ťažkostí. Na druhej strane sa ukázalo, že zdravotne postihnutí zastávajú často náročné profesie. To dokazuje ich psychickú a fyzickú tvárnosť, lebo svoj zdravotný nedostatok dokážu často vykompenzovať.
Problém mladistvých so zdravotným poškodením je iný než u dospelých. Dospelí sa snažia uplatniť v práci rovnocenne so zdravými, u mladistvých je však potrebné vytvoriť predpoklady a možnosti na získanie primeranej odbornosti a čo najvhodnejšieho spoločenského uplatnenia.
Predpokladom ich úspešnej profesionálnej adaptácie je mobilizácia špecifických rezerv osobnosti a cieľavedomý zásah do jej ďalšieho vývinu. Primeraná kvalifikácia je dôležitým momentom pri získavaní sebadôvery, pocitu užitočnosti, osobnej istoty, spokojnosti a vyrovnanosti.
Dôležité je, v akom veku si začal mladistvý svoj zdravotný nedostatok uvedomovať, kedy to začalo ovplyvňovať jeho psychiku. Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva prostredie a výchovný vplyv na dieťa, pomáhajúci nedostatok vhodne kompenzovať. Pôsobia tu aj mnohé ďalšie činitele, napr. ako prijali rodičia a najbližšie okolie postihnutie dieťaťa, kedy si ho ono začalo uvedomovať, či kedy a ako sa zapojili adaptačné mechanizmy. Ak sú reakcie príliš precitlivelé až úzkostlivé, môže sa u dieťaťa vyvinúť pesimistická až depresívna reakcia, ktorá môže prerásť do sťaženej adaptácie. Na druhej strane aj príliš ľahkomyseľný postoj môže znížiť reálnu závažnosť zdravotného postihnutia.
Mladistvých so zdravotným postihnutím však vo väčšine prípadov možno zaradiť do prípravy na povolanie, aby sa uplatnili všetky ich schopnosti, neovplyvnené telesným či psychickým nedostatkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.