článku britský týždenník Economist. "Pre muža, ktorého celoživotnými ambíciami bolo stať sa hlavnou postavou arabského sveta, to musí byť šťastný okamih," píše Economist a vyratúva niekoľko dôvodov na to, aby toto Saddámovo víťazstvo bolo skutočne to posledné. Niektorí ľudia sa obávajú, že vojna bude mať vplyv na politickú stabilitu v oblasti. Vojna neprinesie mávnutím čarovného prútika mier, demokraciu a prosperitu. Určite nie za noc.

Bez Saddáma Husajna alebo iného nepriateľského režimu v Iraku by však Irán mal oveľa menšiu potrebu realizovať rozsiahle vojenské programy. Izrael by sa cítil menej ohrozený. Americké a britské lietadlá by nemuseli byť provokatívne rozmiestnené v Saudskej Arábii, Kataru a inde. Podľa Economistu jeden z najsilnejších argumentov pre vojnu poskytujú samotní Iračania, pre ktorých vláda Saddáma Husajna a jeho rodiny znamenala teror, mučenie a zabíjanie stoviek tisícov nevinných ľudí. Dôvod pre vojnu existuje - a veľký: pán Husajn neodzbrojuje. Ďalší odklad by mu hral do karát. Porušil 17 rezolúcií OSN. Je dokázané, že predstavuje hrozbu pre stabilitu regiónu a je príliš nebezpečný, aby mohol mať k dispozícii najsmrteľnejšie zbrane na svete. Zmena režimu v Iraku by priniesla do oblasti stabilitu a 25 miliónov Iračanov by získalo novú nádej, uzatvára Economist.