členitá, s viacerými terasami.
Zo západnej strany ju ohraničuje masív Ostrej. V tomto hrebeni postupne defilujú Sedielková kopa (2 062 m), Ostrá veža (2 129 m) a Ostrá (2 350 m). Uzáver doliny od severu tvorí Furkotský štít (2 403 m), ktorý oddeľuje od bočnej východnej rázsochy turisticky významné Bystré sedlo (2 314 m). Z východu ohraničuje Furkotskú dolinu štvorkilometrový masív Solísk - od severu postupne Veľké Solisko (2 412 m), Štrbské Solisko (2 302 m) a známe, turisticky dostupné Predné Solisko (2 093 m).
Veľmi zaujíamavá je Furkotská dolina z pohľadu hydrologického. Pramení v nej Furkotský potok, ktorý po sútoku so Zlomiskovým potokom vytvára pramennú zdrojnicu Bieleho Váhu. Ten sa sa svoju dlhú púť po Slovensku vydáva práve odtiaľ. Spomínaný hrebeň Solísk je zároveň súčaťou hlavného európskeho rozvodia - Vody z Furkotskej doliny sa dostávajú do Váhu a patria teda k úmoriu Čierneho mora, kým potok Mlynica zo susednej, východnejšie ležiacej Mlynickej doliny, odvádza svoje vody do Popradu a patrí tak k úmoriu Baltického mora.
Podľa rôznych zdrojov práve vode vďačí Furkotská dolina za svoj názov. Furkotský potok totiž hlučne naráža na balvany, ktoré mu stoja v ceste teda - fŕka, furká...
Samostatnou kapitolou sú plesá tejto doliny. Zaujímavé je, že sú geneticky rôznorodé a typovo patria ku rôznym druhom tatranských ľadovcových jazier. V hornej časti doliny leží Vyšné Wahlebergovo pleso. S nadmorskou výškou 2 157 metrov je druhým najvyšším stálym plesom v Tatrách a rozlohou 5,18 hektára je ôsmym najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. Hĺbka sa uvádza na 21 metrov, až 300 dní v roku je jeho hladina pokrytá ľadom. O niečo nižšie leží Nižné Wahlenbergovo pleso (2 053 m). Obe tieto jazerá sú pomenované po švédskom vedcovi, botanikovi Göranovi Wahlenbergovi, ktorý v 19. storočí podrobne skúmal flóru tejto časti Tatier. Nižšie, v pásme kosodreviny ležia dve menšie jazerá - Vyšné (1 700 m) a Nižné (1 626 m) Furkotské pleso.
Pre Furkotskú dolinu je typický výskyt jedného zo symbolov tatranskej prírody - borovice limba. Tento nádherný strom, rastúci v nižších polohách doliny, tu má najpočetnejšiu enklávu na celom území Tatier.
Blízkosť výzamného turstického centra - Štrbského Plesa - predurčila Furkotskú dolinu pre pomerne vysokú návštevnosť. Dolina pútala pozornosť turistov už od začiatku 19. storočia. Prvými známymi návštevníkmi s turistickými cieľmi boli v doline Imrich Kövi a Martin Roth, profesori z gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Túru uskutočnili 5. augusta 1879. Vstup do nej uľahčovala už v roku 1873 Jozefova chata, ktorá však stratila význam, keď sa rozrástla osada Štrbské Pleso. V roku 1936 postavili priamo v ústí doliny Furkotskú chatu, po znárodnení bola v roku 1951 premenovaná na Chatu kpt. Rašu (podľa jedného z partizánskych veliteľov, bojujúcich vo Vysokých Tatrách). Chata v roku 1956 vyhorela a jej názov prešiel na bývalú Važeckú, alebo tiež Kertézsovu chatu na Troch Studničkách. postavenú v roku 1933 a ktorú nemeckí vojaci vypálili v januári 1945 a na mieste ktorej bol v roku 1961 postavený nový objekt Chata kpt. Rašu. Stála až do roku 1999, keď rovnako ako predošlé zhorela. Pre turistov je teraz dôležitá Chata pod Soliskom, stojaca v južnom úbočí Predného Soliska.
Územie Furkotskej doliny ju národnou prírodnou rezerváciou a spadá do Tatranského národného parku.
BEDEKER:
Prístup: Túra dvomi dolinami - Mlynickou a Furkotskou - je považovaná za jednu z nakrajších tatranských značených ciest. Žltá značka vychádza od Štrbského plesa (1 347 m). Vedie Mlynickou dolinou až ku vodopádu Skok (1 a 1/4 h). Odtiaľ je chodník len jednosmerný - používať sa smie len v smere nahor z Mlynickej doliny. Po miernej strednej časti čaká turistov náročný výstup, zabezpečený umelými pomôckami do Bystrého sedla (2 314 m, 3 a 3/4 h). V týchto pasážach si treba dávať veľký pozor na nebezpečné letné snehové polia. Po prechode sedlom chodník klesá do Furkotskej doliny okolo Wahlenbergových plies až ku rázcestiu s modrou značkou (5 a 3/4 h). Tu treba pokračovať pstúpaním po modrej až ku Chate pod Soliskom (1 840 m, 6 h) a následne po lyžiraskej zjazdovke zostúpiť až späť na Štrbské pleso (7 a 1/2 h).
Zaujímavosti okolia: Mlynická dolina, Predné Solisko (2 093 m), Kriváň (2 498 m), Hlinská dolina,Mengusovská dolina, Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
