***
Ľud Iraku je odhodlaný brániť mier!
Márik Tazíz pracuje v Bagdade ako robotník v továrni na výrobu malých motoriek známych ako babeta. Zaškoľoval sa tri roky v považskobystrickom závode, preto vie čosi utrúsiť aj po slovensky. Z udalostí posledných dní je rozrušený, ale v jeho očiach by ste strach márne hľadali.
"Agresor napadol našu milovanú vlasť. My sa však neskloníme," vraví pevne a odhodlane.
Sadám Husajn spravil zo zaostalého Iraku, v ktorom bohatla len hŕstka vyvolených, dynamicky sa rozvíjajúcu arabskú krajinu. To kole oči Washingtonu a jeho prisluhovačom, ktorí so závisťou a hnevom pozorujú, ako rastie vplyv tejto kedysi ťažko skúšanej zeme.
"Moc sa vrátila do rúk ľudu a ten už nie je ochotný sa poddávať zlovôli Wall Streetu," posmešne vysvetľuje dôvody americkej agresie Márik. "My si nenecháme diktovať, za aké ceny máme predávať ropu, a to sa imperialistom nepáči."
Márik si ešte pamätá, v akej biede vyrastal on a jeho 15 súrodencov. Mnohí boli zavretí, viacerí sa už nikdy nedožili túžobne očakávanej chvíle, keď socialistická strana prevzala moc v krajine. Teraz je situácia iná. Tárikove deti chodia pokojne do školy, on a jeho žena majú prácu v továrni na výrobu babiet Zem-Vzduch. A toto všetko by im chcel agresor vziať. Aj jeho obľúbebné vodné fajky, typický denný rituál.
"Pošleme ho, kam patrí. Vieme, že pracujúci ľud na celom svete je s nami. Nedáme sa! Mier ubránime!" zdôrazňuje Márik. Lúči sa s nami a neodpustí si pozdrav po slovensky. "Fajočka za sto," kýve na rozlúčku.
Čižma agresora vykopla mierové dvere Iraku. Aj v tomto prípade však platí: Kto seje vojnu, sám do nej spadne!
***
Aké to bolo vtedy jednoduché, čo poviete?
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.