rastlín, ktoré rástli a stále rastú v jeho útrobách. Ich štúdia vyšla v časopise International Biodeterioration and Biodegradation. Asi 350 rokov staré botanické záznamy dokladajú rôzne spôsoby využívania Kolosea, ktoré nebolo iba dejiskom gladiátorských zápasov, ale boli tu aj obytné priestory a obchody. Prvú systematickú katalogizáciu rastlinných druhov v Koloseu urobil v roku 1643 taliansky lekár Domenico Panaroli. V tomto čase sa mohutnej stavby zmocnili obyvatelia Ríma, ktorí v nej bývali a pracovali. Rozsiahly systém chodieb sa stal aj útočiskom lúpežníkov a zlodejov. Až v 19. storočí sa začalo Koloseum chápať ako pamiatka. Za vlády Napoleona ho vyčistili, pričom vznikli tri nové štúdie o rastlinách. Ďalšia nasledovala v roku 1951, na ktorú nadviazala najnovšia práca Giulie Canevovej a jej kolegov z univerzity v Ríme z roku 2001. Canevovej tím ešte raz prezrel všetky existujúce súpisy rastlín a porovnal ich s druhmi, ktoré v Koloseu rastú v súčasnosti. Ukázalo sa, že rozmanitosť druhov od 19. storočia stále klesá. Najväčšia bola v roku 1855, keď bolo zaznamenaných 420 druhov. V roku 2001 rástlo v Koloseu len 242 druhov rastlín. Asi 200 druhov obsahovali všetky záznamy od 17. storočia.
Rozmanitosť druhov je podľa vedcov výsledkov rôznych životných prostredí, ktoré sa za uplynulé stáročia v Koloseu vystriedali. Zmeny v spôsobe využívania stavby napríklad spôsobili, že postupne sa vytrácali obilniny a rastliny, ktoré sú typické pre lúčne plochy. Stúpol naopak počet divo rastúcich a exotických druhov. Biológovia tiež zistili prírastok druhov, ktoré obľubujú teplé a suché podnebie. Príčinou je na jednej strane rozširovanie Ríma - Koloseum kedysi stálo na okraji mesta, dnes leží v jeho centre. Na druhej strane treba vziať do úvahy globálne klimatické zmeny v priebehu storočí. "V 17. storočí bolo podnebie v Ríme oveľa chladnejšie a vlhkejšie," konštatovala Canevová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
