botanici ním začali označovať celý rod Datura. Pomenovanie je veľmi vžité, ale botanici dospeli k názoru, že drevité durmany boli už veľmi dávno vyčlenené do samostatného rodu Brugmansia (1805). Okrem slovenského názvu durman sa teda pri týchto rastlinách môžeme stretnúť s dvoma latinskými názvami, a to Datura a Brugmansia a s ľudovým pomenovaním anjelské trúby.
V pôvodnej vlasti, v strednej a južnej Amerike, rastú durmany ako stromy alebo mohutné kry. Pôvodné druhy prenesené do našich podmienok rozkvitajú väčšinou v neskorej jeseni alebo v zime, keď už nemôže byť ozdobou nekrytých balkónov a terás.
Bohato kvitnúce rastliny teda ľudovo výstižne označujeme aj ako anjelské trúby. Kvety sú ovisnuté a skutočne pripomínajú hudobný nástroj, akúsi trúbu. Môžu mať bielu, krémovú, žltú, lososovú, či bronzovú farbu. Ich ťažká vôňa je najmä k večeru až omamná. Pri niektorých druhoch dosahujú dĺžku až päťdesiat centimetrov. Kvitnutie je "programované" na obdobie plnej vegetácie, keď veľmi nápadné kvety upútajú nielen pohľad, ale upozornia na seba aj silnou vôňou. Pri dobrej starostlivosti je k nám rastliny veľmi štedrá, môže byť kvetmi doslova obsypaná. Pestovatelia napočítali na jednej rastline súčasne rozkvitnutých až dvestopäťdesiat kvetov. V súvislosti s durmanom sa hovorí o kvitnúcom zázraku. Plody v našich zemepisných šírkach nevytvárajú.
Listy kríčkovitých až stromčekovitých rastlín sú zväčša veľké, sýtozelené, podľa druhu široko vajcovité, aj na jednej rastline môžu mať rôzne tvary.
Všetky druhy potrebujú veľa vody a výdatnú výživu od mája až do augusta - dvakrát za týždeň plné hnojivo. Dobre znášajú silný spätný rez pred zazimovaním.
Ak sa chceme tešiť z ich kvetov, mali by sme ich do záhrady vysádzať v júni a v jeseni ich opäť presťahovať na prezimovanie.
Všetky časti rastliny sú jedovaté.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
