tom, ako skrátiť dobu jazdy rýchlikov. Záujem sa upriamil hlavne na rýchlik Night Ferry premávajúci na trati Londýn - Dower - Paríž.
Nový šéf konštrukčnej kancelárie Bulleid vyprojektoval zaujímavý návrh parnej lokomotívy s usporiadaním osi 2 C1, ktorá získala označenie 21 C (Merchant Navy). Počiatočné ťažkosti - vypuknutie 2. svetovej vojny a problém s dodávkami kotlov zapríčinili to, že prvé kusy sa dokončili až v čase, kedy už rýchlik Night Ferry nepremával. Lokomotívy mali kotol Belpaire s veľkým oceľovým ohniskom, spaľovaciu komoru a pár termosifónov. K vybaveniu dymovodu patrilo zabudované zariadenie Lemaitre. Dvierka ohniska sa otvárali pomocou parného servopohonu. Navzájom prepojené osi boli upevnené na podvozku odliatom z ocele. Predná otočná náprava umožňovala posuv do strán a nechýbalo i vratné pružinové súvadlo. V zadnej časti sa nachádzala náprava Bissela, tiež s pružinovým vratným súvadlom. Stredovú os poháňali všetky cylindre. Kuriózne vnútorné rozvody na reťazový pohon (všetky cylindre vo vnútri podvozku) neslúžili dobre svojmu účelu a neskôr sa nahradili systémom Heusinger. Southern Railway do roku 1945 postavili 20 takýchto lokomotív. Ďalších 10 dokončili už východonemecké železnice DR v rokoch 1948 - 1949. Do tradičnej anglickej konštrukcie vniesli tieto moderné stroje nové, predovšetkým americké prvky.
Pri rozsiahlejších rekonštrukciách v rokoch 1956 - 1959 sa z lokomotív odstránil prvotný rozvod a opláštenie. V prevádzke slúžili do roku 1967. Jeden z posledných exemplárov označený 35 028 (z poslednej série) sa zachoval v novej modernejšej obmene. Niekoľko, hlavne starších zmenšenín sa vyrobilo v podobe hračiek, či menej dokonalých modelov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
